Lídri V4 volajú po strategickom prístupe k Bielorusku

Vyšehradská štvorka (V4) presadzuje vo vzťahu k Bielorusku strategický prístup. Vytvoriť by chceli skupinu expertov V4.

11.09.2020 14:50, aktualizované: 17:50
Bielorusko Minsk Protesty Foto:
Policajti stoja za ostnatým plotom počas protivládnych protestov v centre Minska
debata (117)

Poľský premiér Mateusz Morawiecki, predseda maďarskej vlády Viktor Orbán, slovenský premiér Igor Matovič a český premiér Andrej Babiš o tom informovali po piatkovej vrcholnej schôdzke V4 v poľskom meste Lublin.

Lídri V4 sa zhodli, že podporujú slobodné voľby v Bielorusku a odmietajú akýkoľvek spôsob potláčania slobôd. Žiadajú tiež prepustenie politických väzňov. Bielorusku chcú podľa Morawieckeho v rámci strategického prístupu ponúknuť ekonomickú pomoc a spoluprácu, a to najmä v energetickej politike i na IT trhu. Morawiecki zdôraznil i potrebu rozvoja infraštruktúry. Diskutovať by v budúcnosti chceli aj o možnosti bezvízového styku medzi Bieloruskom a krajinami V4.

Lídri krajín V4 chcú, aby sa Bielorusi tešili z demokracie a slobody, no ako podotkol Morawiecki, musí to byť suverénne rozhodnutie bieloruských občanov.

Babiš považuje za dôležité prerokovať situáciu v Bielorusku na Európskej rade. „Základom sú slobodné voľby. Nemôžeme Bielorusom vnucovať naše návrhy a orientáciu. Musíme sa vyvarovať ukrajinského scenára. Bielorusi musia sami rozhodnúť o svojej budúcnosti,“ poznamenal Babiš.

Plynovod Nord Stream 2 (Severný prúd 2) nazval poľský premiér projektom, ktorý „poškodzuje bezpečnosť Európy a mal by byť zastavený“. „Európska únia musí byť z hľadiska energetických zdrojov nezávislá. Tento projekt narúša túto nezávislosť,“ konštatoval Morawiecki.

Rusko podľa Cichanovskej stále podporuje Lukašenka

Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská sa domnieva, že ruské vedenie naďalej podporuje bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ale nie veľmi aktívne.

V rozhovore pre poľský denník Rzeczpospolita sa Cichanovská na otázku o stratégii Ruska voči Bielorusku vyjadrila, že ruský prezident Vladimir Putin sa zrejme rozhodol vyčkávať. „Zatiaľ stojí bokom a sleduje (situáciu),“ uviedla Cichanovská, ktorá v piatok slávi 38. narodeniny.

Líderka bieloruskej opozície sa súčasne obrátila na „Rusko, ako aj iné krajiny, aby rešpektovali našu (bieloruskú) zvrchovanosť“. Dodala, že „nič z toho, čo sa deje vo vnútri našej krajiny, sa netýka našich susedov. Všetko chceme vyriešiť sami, bez zásahov.“

Vyhlásila tiež, že „nemá zmysel“, aby do Bieloruska vstupovali jednotky cudzích štátov, pretože pokojné protesty sú namierené proti jedinej osobe – dlhoročnému prezidentovi Alexandrovi Lukašenkovi.

Samotný Lukašenko však predtým nevylúčil, že v prípade potreby sa obráti na Rusko so žiadosťou o vojenskú pomoc.

Agentúra AFP v piatok pripomenula, že Moskva ponúkla bieloruskému lídrovi vojenskú pomoc, keď Putin koncom augusta oznámil, že Rusko na Lukašenkovu žiadosť vytvorilo záložnú policajnú jednotku. Použitá by však mala byť len v prípade, ak by sa situácia počas demonštrácií vyhrotila.

Protesty proti výsledkom prezidentských volieb, ktoré sa konali 9. augusta, trvajú v Bielorusku už mesiac. Za víťaza volieb bol vyhlásený súčasný prezident Lukašenko, ktorý tento post zastáva od roku 1994.

Najpočetnejšie bývajú protivládne zhromaždenia vždy v nedeľu. Priemerná účasť na nich podľa odhadov médií presahuje 100.000 ľudí. V prvých dňoch protestných akcií bolo zadržaných asi 7000 ľudí, väčšina z nich už bola medzičasom prepustená. V posledných dňoch však polícia opäť prikročila k zatýkaniu demonštrantov.

Protesty v Bielorusku si vyžiadali aj obete na životoch. Ich počet sa v závislosti od zdroja rôzni. Lukašenkova najväčšia rivalka Sviatlana Cichanovská oznámila 25. augusta, že o život prišlo najmenej šesť ľudí. Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva eviduje štyri obete. Odborníci OSN na ľudské práva majú zdokumentovaných 450 prípadov zlého zaobchádzania s ľuďmi počas zadržania na polícii.

Dva dni po prezidentských voľbách odišla Cichanovská do Litvy. Jej kolegovia potom uviedli, že Cichanovskej odchodu do Litvy predchádzal trojhodinový rozhovor s predstaviteľmi mocenských štruktúr Bieloruska v kancelárii šéfky Ústrednej volebnej komisie Lidzije Jarmošynovej. Lukašenko neskôr tvrdil, že Cichanovskej pomáhal pri odchode z Bieloruska na jej vlastnú žiadosť.

Na podnet Cichanovskej potom jej priaznivci 18. augusta vytvorili Koordinačnú radu s cieľom dosiahnuť odovzdanie moci v krajine prostredníctvom nových volieb.

Bieloruské orgány však považujú tento orgán za protiústavný. Momentálne sú takmer všetci členovia predsedníctva Koordinačnej rady buď zadržaní, alebo mimo Bieloruska.

Posledným zo siedmich členov predsedníctva Koordinačnej rady, ktorý ešte zostáva na slobode a nachádza sa v Bielorusku, je momentálne spisovateľka a nositeľka Nobelovej ceny Sviatlana Alexijevičová.

Aby sa zabránilo predpokladanému zatknutiu Alexijevičovej, prišli vo štvrtok do jej bytu v Minsku viacerí diplomati Európskej únie.

117 debata chyba
Viac na túto tému: #bielorusko #Alexander Lukašenko #Sviatlana Cichanovska
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy