Lukašenko sa počas bilaterálneho rokovania s ruským prezidentom poďakoval za jeho podporu a sľuboval, že sa bude držať bližšie k svojmu „staršiemu bratovi“, čím podľa agentúry AFP myslel Moskvu. Putin počas rokovania podporil Lukašenka, keď uviedol, že bieloruský líder určite uspeje s jeho navrhovanými reformami.
Lukašenko navrhol koncom augusta plány na referendum o ústavných reformách v zjavnej snahe o kompromis. Jeho volebná súperka Sviatlana Cichanovská jeho návrh odmietla a prezidenta obvinila, že hrá o čas. Putin však jeho reformy podporil.
„Som presvedčený, na základe vašich skúseností, že práca bude v tomto smere zorganizovaná na najvyššej úrovni a umožní rozvoju politického systému v krajine dosiahnuť nových výšin,“ povedal Putin Lukašenkovi. „Chceme, aby si Bielorusi vyriešili túto situáciu sami, pokojným spôsobom a prostredníctvom dialógu, bez vonkajších výziev a nátlaku, aby tak našli spoločné riešenie,“ pokračoval Putin.
Cichanovská: Toto stretnutie nebude mať nijakú právnu váhu
Cichanovská na sociálnej sieti Telegram v pondelok uviedla, že akákoľvek dohoda medzi Lukašenkom a Putinom bude neplatná. „Chcem Vladimirovi Putinovi pripomenúť: nech už prijmete čokoľvek a nech už sa zhodnete na čomkoľvek, toto stretnutie v Soči nebude mať nijakú právnu váhu,“ napísala Cichanovská.
„Všetky dohody podpísané s nelegitímnym Lukašenkom budú novou vládou revidované. Mrzí ma, že ste sa rozhodli viesť dialóg s diktátorom, a nie s bieloruským ľudom,“ pokračovala Cichanovská. Vyjadrila sa aj k spomínanej pôžičke: „Dúfam, že si Putin uvedomuje, že to bude Lukašenko, a nie naši ľudia, kto tu pôžičku bude splácať.“
Kremeľ bude vedieť Lukašenka nahradiť
Bývalý bieloruský minister kultúry a exveľvyslanec vo Francúzsku Pavel Latuška pre agentúru AP uviedol, že aj keď v tomto okamihu stojí Kremeľ na Lukašenkovej strane, neskôr môže pristúpiť k zinscenovaniu jeho odchodu. „Lukašenko sám seba každodenne diskredituje a keď svoju autoritu napokon stratí úplne, Moskva ho bude vedieť jednoduchšie nahradiť,“ povedal Latuška pre AP.
Minský analytik Alexandr Klaskovskyj podľa AP predpovedal, že Kremeľ môže pristúpiť k nabádaniu Lukašenka, aby zmiernil represiu proti protestujúcim v Bielorusku a aby deeskaloval napätie v krajine, popritom by mohol Kremeľ potajme hľadať kandidáta, ktorý by bieloruského prezidenta nahradil.
„Rozsiahle protesty sa nezoslabujú. Ostnaté drôty, vodné delá a stovky zadržaných poukazujú na Lukašenkov mizerný stav, čo núti Kremeľ pozerať sa po alternatíve. Putin by len ťažko chcel dať všetky vajíčka do jedného koša,“ tvrdil Klaskovskyj.
Lukašenkovej návšteve v Rusku predchádzali intenzívne prípravy. Počas augusta prezidenti oboch krajín absolvovali šesť spoločných telefonátov. Začiatkom septembra do Minska zavítal ruský premiér Michail Mišustin a deň predtým pricestoval do Moskvy bieloruský minister zahraničných vecí Uladzimir Makej.
Do Bieloruska dorazila ruská armáda
Do Bieloruska dorazilo v pondelok 300 príslušníkov ruských síl, ktorí počas cvičenia s názvom Slovanské bratstvo použijú takmer 70 kusov bojovej a špeciálnej techniky výsadkovej divízie Pskov. „Po ukončení spoločného vojenského programu sa ruské sily vrátia na miesto svojho trvalého nasadenia,“ uviedol Putin na začiatku rokovania s bieloruským prezidentom Alexandrom Lukašenkom. Informovala o tom agentúra TASS.
Putin zdôraznil, že do istej miery je toto cvičenie pre armádu rutina. „Ešte raz opakujem, aby som vylúčil akékoľvek špekulácie: je to udalosť, ktorá bola naplánovaná a dokonca oznámená minulý rok,“ povedal.
Prvé cvičenie Slovanského bratstva sa konalo v Rusku v roku 2015. Odvtedy ich usporadúvala vždy niektorá z trojice krajín – Bielorusko, Rusko alebo Srbsko.
Na tohtoročnom cvičení, ktoré sa koná v dňoch 14.-25. septembra, sa mali zúčastniť aj srbské vojenské jednotky. Po nátlaku zo strany Európskej únie však Srbsko zrušilo všetky vojenské cvičenia, ktoré malo naplánované na najbližších šesť mesiacov.
Bieloruské ministerstvo obrany už dávnejšie oznámilo, že cieľom manévrov bude nácvik spoločných operácií v boji proti terorizmu.
Takmer 800 zdržaných
V uliciach bieloruského hlavného mesta v nedeľu opäť protestovalo vyše 100-tisíc ľudí, ktorí žiadali odstúpenie autoritárskeho lídra Alexandra Lukašenka.
Mnohí v dave, ktorý ľudskoprávna skupina Viasna odhadla na viac ako 150-tisíc, mali plagáty s heslami kritizujúcimi Rusko, odrážajúc obavy z dnešného stretnutia Lukašenka s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Poriadkové sily počas nedeľných protestov proti režimu prezidenta Lukašenka zadržali 774 ľudí. Aktualizovanú bilanciu dnes oznámilo bieloruské ministerstvo vnútra. Hovorkyňa ministerstva vnútra podľa agentúry TASS súčasne uviedla, že nedeľných demonštrácií sa zúčastnilo „približne 22-tisíc ľudí“. Zo 744 zadržaných demonštrantov zostáva 544 v policajných celách, než o nich rozhodnú súdy.
Ministerstvo tiež informovalo, že protesty sa konali aj v 16 ďalších mestách, vrátane Brestu, kde polícia proti niekoľkotisícovému davu použila vodné delo.
Bielorusi už vyše mesiaca protestujú proti výsledkom prezidentským volieb, ktoré podľa oficiálnych údajov vyhral Lukašenko s 80 % hlasov, čo však opozícia považuje za podvod. Počas víkendov ulice Minska pravidelne zaplavuje vyše stotisíc ľudí.
V sobotu bieloruská polícia tvrdo zasiahla aj proti ženám, ktorých sa na pokojnom proteste v hlavnom meste stretlo asi 10-tisíc, pričom viac ako 70 z nich zadržali.