Zákon demokratickej pamäte, ako znie názov legislatívnej úpravy, ktorej návrh v utorok schválila ľavicová vláda Pedra Sáncheza, má odsúdiť pokus o štátny prevrat z roku 1936, ktorý spustil trojročnú občiansku vojnu. Zruší tiež trestné rozsudky uložené Francovou diktatúrou. Návrh ráta aj s vypátraním pozostatkov vyše stotisíc ľudí, ktorí „zmizli“ od roku 1936, vytvorením národnej banky DNA na ich identifikáciu a s exhumáciu asi 2 500 masových hrobov. Na tieto účely chce vláda už tento rok vyčleniť trištvrte milióna eur.
Zákon, ktorý ešte bude musieť schváliť parlament, by za jeho nedodržanie uložil pokuty až do výšky 150-tisíc eur. Zakázať má glorifikáciu Franca i pôsobenie nadácie zriadenej na jeho pamiatku. Údolie padlých, kontroverzný memoriálny komplex neďaleko Madridu, odkiaľ vlani na jeseň exhumovali diktátorove telesné pozostatky, sa má z pútnického miesta falangistov premeniť na centrum kolektívnej pamäte. Doplnia sa tiež učebné osnovy dejepisu v školách, kde sa obdobie občianskej vojny prakticky prechádza mlčaním.
„Povedal by som, že je načase. Krajina sa skutočne doteraz nevyrovnala so štyridsiatimi rokmi Francovej diktatúry," komentoval pre Pravdu návrh zákona expert na moderné španielske dejiny z Bristolskej univerzity Francisco Romero Salvado. „Pakt zabúdania. ktorý sa zrodil v druhej polovici sedemdesiatych rokov, spečatil ticho nad minulosťou. Pravdepodobne to vtedy malo zmysel," dodal odborník s poukázaním na pokojnú demokratickú transformáciu Španielska po Francovej smrti v roku 1975.
Občianstvo potomkom interbrigadistov
Sánchezova menšinová vláda nezabúda ani na zásluhy tisícov interbrigadistov. Medzi nimi bolo podľa záznamov jedného z ich veliteľov Jaroslava Hoška 2 171 Čechov a Slovákov. Tí s heslom „Pri Madride sa bojuje o Prahu“ išli bojovať proti Francovym jednotkám, ktoré podporovalo Hitlerovo Nemecko a Mussoliniho Taliansko.
„Potomkovia príslušníkov medzinárodných brigád, ktorí bojovali za slobodu a proti fašizmu v Španielsku, budú mať nárok na španielsku štátnu príslušnosť. Bolo načase, aby táto vláda povedala týmto hrdinom a hrdinkám demokracie: ďakujem, že ste prišli,“ napísal na Twitteri vicepremiér a líder radikálne ľavicového Podemosu Pablo Iglesias. „Pamäť, spravodlivosť a náprava krívd musia byť záležitosťou štátu," poznamenal na Twitteri premiér Sánchez. Podľa neho uznanie obetí občianskej vojny a diktatúry pomôže zaceliť rany a s väčšou dôstojnosťou sa pozerať do minulosti.
Odvádzanie pozornosti?
Historik Salvado vládny krok v zásade víta. „Obávam sa však, aby sa to neskončilo ako niečo s jasne politickým nádychom,“ varuje.
Španielska pravica návrh zákona kritizuje ako otváranie starých rán i taktický manéver, ktorý má odviesť pozornosť od zlyhaní vlády v boji s koronavírusom. „Kedykoľvek má Sánchez problémy, vytiahne Franca,“ citoval denník Financial Times senátneho lídra opozičných ľudovcov. Ešte ostrejšie reagovala krajne pravicová strana Vox, tretie najsilnejšie politické zoskupenie krajiny, ktoré sa otvorene hlási k Francovmu odkazu.
Podľa Carstena Humlebæka, autora knihy Španielsko: zrodenie národa, väčšina občanov v tejto otázke podporuje Sáncheza. „Povedal by som, že s takouto iniciatívou súhlasí 60 percent až dve tretiny Španielov,“ povedal pre Pravdu profesor, podľa ktorého po relatívnych úspechoch strany Vox, kde je veľa frankistických nostalgikov, je ešte potrebnejšie pustiť sa do tejto debaty. „Španielska spoločnosť v zásade nie je úplne zmierená sama so sebou, inak sa nedá vysvetliť, prečo navrhovaný zákon vyvolal taký rozruch,“ dodal Humlebæk s tým, že „s generačnými výmenami sa bude určite zvyšovať percento Španielov, ktorí súhlasia s týmto typom iniciatívy“.
"Návrh zákona je potrebné vnímať aj v rámci súčasného politického kontextu. Konzervatívnu Ľudovú stranu založil Francov minister a bolo v nej mnoho frankistov a ich synov a dcér. Vždy presadzovali historickú amnéziu, čo znamenalo, že sa jednoducho Francovou diktatúrou nezaoberali. Predchádzajúce vlády ľudoveckého premiéra Mariana Rajoy do praxe nezaviedli jediné opatrenie z už existujúceho Zákona o historickej pamäti,“ pripomenul pre Pravdu Alejandro Quíroga, expert na španielsku politiku a históriu z Universidad Complutense de Madrid. "V súčasnej dobe sme tiež svedkami nárastu popularity krajne pravicového Voxu a viete si asi predstaviť, akým spôsobom hovorí o Francovej diktatúre. Zákon predstavuje jasný odkaz, že nemožeme zabúdať na obete a že na všetkých úrovniach je potrebné postaviť sa proti antidemokratických a profaštistickým vyhláseniam,” povedal Quiroga.