Šéfka eurokomisie ponúkla návod na budúcnosť únie

, 16.09.2020 17:25
Belgium EU State of the Union
Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová v europarlamente počas prejavu o stave EÚ. Autor: ,

Bol to jej premiérový prejav o stave Európskej únie. Prišiel v čase, keď sa EÚ zviecha po prvej vlne pandémie a už čelí ďalšej. Napriek tomu sa šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová snažila hovoriť najmä o budúcnosti.

,Ukázalo sa, aká je naša komunita založená na hodnotách v skutočnosti zraniteľná. Ako rýchlo môže byť spochybňovaná vo svete, ale aj u nás v únii. Ale ľudia sa chcú pohnúť zo sveta korony, preč z tejto slabosti a neistoty. Sú pripravení na zmenu a sú pripravení pokračovať,“ uviedla von der Leyenová na začiatku svojej reči. Komisia pod jej predsedníctvom oficiálne funguje od 1. decembra 2019.

Zdravotnícka únia

Podľa von der Leyenovej, ktorá prejav predniesla pred europoslancami v Bruseli, Európania preukázali počas pandémie silu ducha. Zároveň sa však potvrdilo, že je potrebné hovoriť o otázke zdravotníckych kompetencií a mala by sa tým zaoberať konferencia o budúcnosti Európy. "Potrebujeme vybudovať silnú európsku zdravotnícku úniu,“ vyhlásila predsedníčka EK.

Pandémia ukázala, že eurokomisia má malé právomoci v zdravotníckej oblasti a najmä na začiatku šírenia nákazy si členské štáty robili to, čo uznali za vhodné a chýbala koordinácia medzi krajinami. EK sa to snažila riešiť zelenými cezhraničnými pruhmi pre tovary, pomáhala Európanom, aby sa dostali domov z tretích krajín, či zabezpečila, aby si štáty nezadržiavali zásielky zdravotníckeho materiálu. Druhá vlna pandémie však asi preverí, nakoľko sa inštitúciám EÚ a členským krajinám podarilo nájsť jednotu v súvislosti s riešením následkov choroby COVID-19.

"Stále nemáme spoločný európsky prístup založený na kvalitných vedeckých dátach, ktorý by definoval, čo sú vhodné cestovné reštrikcie, ako uzatvoriť ekonomiky, ako využívať ochranné prostriedky, ako testovať a sledovať nakazených,“ pripomenul pre Pravdu Vihar Georgiev, expert na európsku politiku z Univerzity Klimenta Ochridského v Sofii.

Ekonomická obnova

Pandémia naďalej berie životy, ale zároveň znamená obrovský ekonomický prepad. Aj preto sa lídri EÚ ešte v júli dohodli na vytvorení fondu obnovy vo výške 750 miliárd eur. Tento nástroj sa presnejšie nazýva Next Generation EU (Nová generácia EÚ) a podľa von der Leyenovej je to šanca na vytvorenie budúcich príležitostí. Týka sa aj cieľa, na ktorom sa už zhodli členské štáty, že únia má byť do roku 2050 uhlíkovo neutrálna. Na ceste k tomu predsedníčka predstavila ambíciu, aby do roku 2030 EÚ znížila emisie o 55 percent. Pôvodný plán bol 40 percent.

"Pre niektorých to môže byť veľa, pre iných málo. Naše hodnotenie však jasne ukazuje, že je to možné,“ vyhlásila von der Leyenová.

Na zelené projekty má ísť až 37 percent z fondu obnovy a zároveň EK chce, aby sa 30 percent zo sumy 750 miliárd podarilo financovať cez takzvané zelené dlhopisy. Von der Leyenová v prejave pripomenula, že malé a stredné podniky budú zásadné pre obnovu hospodárstva a dôstojnosť práce musí byť posvätná. Komisia preto predloží právny návrh na vytvorenie minimálnej mzdy.

"Sme radi, že sa pani predsedníčka stotožnila s bojom proti chudobe. Ukazuje sa, že minimálna mzda funguje. Odhodlane zdôraznila zvýšenie klimatických cieľov. No môže s tým byť aj v našom regióne problém. Je potom potrebné podať pomocnú ruku najmä malým a stredným podnikom,“ reagoval europoslanec Robert Hajšel (nominant Smeru, frakcia socialistov).

"Komisia má na zreteli potreby malých a stredných podnikov v čase krízy a deklarovala pre ne nielen finančnú pomoc, ale aj znižovanie administratívnych bariér a dokončenie spoločného trhu,“ povedal k prejavu Ivan Štefanec (KDH, frakcia ľudovcov), ktorý si myslí, že zníženie emisií o 55 percent do roku 2030 je ambiciózny, ale realizovateľný ci­eľ.

Von der Leyenová ozrejmila, že pre eurokomisiu sú zásady právneho štátu prioritou a čerpanie peňazí z fondu nesmie byť spojené s podvodmi, korupciou a konfliktom záujmov. "O tomto nebudeme diskutovať,“ vyhlásila šéfka EK.

Tiež sa zastala práv príslušníkov sexuálnych menšín. "Poviem to absolútne jednoznačne. Zóny bez LGBTQI sú zóny bez humanity. A v únii nemajú miesto,“ skonštatovala von der Leyenová s odkazom na dianie v Poľsku, kde viaceré miestne samosprávy vytvárajú zóny, kde nie sú sexuálne menšiny vítané.

"To, čo mi v prejave veľmi zásadným spôsobom chýbalo, bolo, že záväzok, ktorý práve vytvárame, je šialený dlh voči ďalšej generácii. Nie sú to zdroje, ktoré máme. Ideme riešiť nakumulované problémy na dlh,“ povedala o fonde obnovy bývalá slovenská premiérka Iveta Radičová na podujatí Zastúpenia Európskej komisie na Slovensku a EURACTIV Slovensko. Šéf Zastúpenia EK Ladislav Miko však v tejto súvislosti vysvetlil, že pandémia spôsobila taký ekonomický prepad, že krajiny by s dlhmi bojovali v každom prípade a spoločné riešenie vyjde lacnejšie.

Globálna EÚ

Keď von der Leyenová nastupovala do funkcie, hovorila, že povedie geopolitickú komisiu. Veľkú časť prejavu preto venovala zahraničnej politike a súčasnému dianiu vo svete. Predsedníčka EK sa aj v súvislosti s otravou ruského opozičného politika Alexeja Navaľného obrátila na Rusko a pripomenula mu, že takéto činy nie sú ojedinelé. Pekingu zase odkázala, že je pre EÚ strategickým partnerom, ale zároveň náročnou výzvou a únia bude upozorňovať na porušovanie ľudských práv, kdekoľvek sa udejú – či je to v Hongkongu alebo sa týkajú ujgurskej menšiny v Číne.

"Európa musí rýchlo prijímať jasné pozície. Či ide o Hongkong, Moskvu alebo Minsk. Chcem to povedať jasne a nahlas. Európska únia je na strane ľudí v Bielorusku,“ vyhlásila von der Leyenová na adresu demonštrácií proti režimu Alexandra Lukašenka, ktorého únia neuznáva za legitímneho prezidenta Bieloruska.

Nájsť spoločné pozície v zahraničnej politike je však neraz v EÚ veľmi zložité. Potreba rozhodovať jednomyseľne často vedie ku kompromisom, ktoré oslabujú globálnu pozíciu únie. "Keď sú členské štáty príliš pomalé, hovorím im, že by sa konečne mali pohnúť smerom k hlasovaniu kvalifikovanou väčšinou. Aspoň v otázkach ľudských práv a zavedenia sankcií,“ myslí si von der Leyenová.

"Osobitne oceňujem jasné posolstvo predsedníčky Európskej komisie v oblasti zahraničnej politiky EÚ. Musíme posilniť našu akcieschopnosť na medzinárodnom poli. Náš reálny vplyv vo svete silne zaostáva za ambíciami EÚ stať sa globálnym aktérom,“ reagoval šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Ursula von der Leyenová #fond obnovy #Európska únia #Európska komisia
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku