Rada OSN pre ľudské práva vyzvala Bielorusko, aby umožnilo vstup expertom OSN

, 18.09.2020 11:24, aktualizované: 21:53
minsk bielorusko násilie polícia demonštrant...
Policajti blokujú a zadržiavajú demonštrantov počas protestov opozície proti oficiálnym výsledkom prezidentských volieb v Bielorusku. Minsk, 12.9.2020. Autor: ,

Bielorusko by malo umožniť slobodný vstup pozorovateľov OSN pre ľudské práva - napríklad aj do väzníc, vyzvala Rada OSN pre ľudské práva v rezolúcii prijatej v piatok počas virtuálneho zasadnutia v Ženeve. Informovala o tom tlačová agentúra DPA.

Rada OSN požadovala aj slobodný prístup pre bieloruskú pozorovateľku OSN Anais Marinovú a zároveň vyzvala Bielorusko, aby prestalo používať násilie, mučenie a zatýkanie na potlačenie občianskych práv.

Rezolúcia, ktorú iniciovali európske krajiny, trvá na tom, že bieloruské úrady by mali začať dialóg s opozíciou a občianskou spoločnosťou. Rezolúcia bola prijatá 23 hlasmi, dva hlasy od Eritrey a Venezuely boli proti a 22 krajín sa zdržalo hlasovania.

Na virtuálnom 45. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva sa za Slovensko zúčastnil minister zahraničných vecí a európskych záležitosti Ivan Korčok. Prostredníctvom videoprenosu vystúpila aj Sviatlana Cichanovská.

Cichanovská vyzvala na slobodné voľby a ukončenie násilia

Líderka bieloruskej opozície Sviatlana Cichanovská vo svojom prejave žiadala, aby bieloruské úrady ukončili násilie voči demonštrantom a vypísali slobodné a spravodlivé voľby, informovala agentúra Reuters.

S prejavom v Rade OSN pre ľudské práva, ktorá sa v piatok zaoberala aktuálnou situáciou v Bielorusku, vystúpil aj bieloruský veľvyslanec pri OSN v Ženeve Jurij Ambrazevič. Ten naopak uviedol, že považuje za neprijateľné využívať Radu OSN na zasahovanie do volieb v Bielorusku.

Korčok podporil začatie dialógu v Bielorusku

Minister zahraničných vecí a európskych záležitosti SR Ivan Korčok počas virtuálneho 45. zasadnutia Rady OSN pre ľudské práva v Ženeve pridal svoj hlas k výzve medzinárodného spoločenstva na začatie dialógu v Bielorusku, ktorý by mal viesť k novým, slobodným, demokratickým a férovým prezidentským voľbám v tejto krajine. TASR o tom informoval tlačový odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR

Šéf slovenskej diplomacie takisto upozornil na potrebu prijatia opatrení, ktoré zabránia bieloruskému režimu pokračovať v násilí a v masívnom porušovaní ľudských práv – osobitne slobody zhromažďovania, združovania a prejavu.

„V situácii, keď v Bielorusku miznú opoziční lídri, pokojne protestujúci občania sú brutálne bití, dokumentované sú prípady mučenia zadržaných protestujúcich, nemôžeme mlčať,“ povedal Korčok.

V 21. storočí sa podľa jeho slov na európskom kontinente deje niečo, čo nemôžeme akceptovať, pred čím nemôžeme zatvárať oči. „Kým sa situácia nezlepší, musí Rada Organizácie Spojených národov pre ľudské práva monitorovať ľudskoprávnu situáciu v Bielorusku,“ povedal minister.

Hranice na západe sú otvorené, aj napriek Lukašenkovej hrozbe

Hranice medzi Bieloruskom a Poľskom boli v piatok ráno stále otvorené. Stalo sa tak napriek slovám bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý vo štvrtok oznámil, že Bielorusko je nútené uzavrieť hranice s Litvou a Poľskom a posilniť ochranu hraníc s Ukrajinou. Informovala o tom agentúra Reuters.

„Hranice sú otvorené, nezaznamenali sme žiadne obmedzenia a nemáme ani hlásené žiadne zdržania. Nemáme tiež signály, že hranice sa majú uzavrieť,“ cituje Reuters príslušníka poľskej pohraničnej stráže, ktorý nechcel byť menovaný.

Poľské ministerstvo zahraničných vecí ešte vo štvrtok večer informovalo, že na poľsko-bieloruských hraniciach nedošlo k nijakým zmenám a je aj naďalej otvorená, píše poľská agentúra PAP.

Lukašenko sa vo svojom vystúpení na ženskom fóre Za Bielorusko vo štvrtok v Minsku obrátil na obyvateľov Ukrajiny, Poľska a Litvy s výzvou, aby zastavili svojich politikov a zabránili rozpútaniu vojny. „Sme si vedomí, že im ešte zostalo pár trikov pred tým, ako rozpútajú naozajstnú vojnu,“ uviedol.

Ako však informovala bieloruská rozhlasová stanica Rádio Sloboda, zatiaľ nie je jasné, čo Lukašenkove slová v súvislosti s uzatvorením a posilnením hraníc budú v praxi znamenať.

Situácia v Bielorusku

Masové protesty vypukli v Bielorusku po zverejnení výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta, keďže veľká časť verejnosti odmietla oficiálne volebné výsledky uznať. Na základe nich zvíťazil s viac ako 80 percentami hlasov prezident Alexandr Lukašenko, ktorý je pri moci už vyše 25 rokov, zatiaľ čo jeho hlavná súperka Cichanovská získala približne desať percent hlasov. Kritici tvrdia, že voľby boli zmanipulované, pričom ich výsledky neuznáva ani Európska únia.

Protesty v Bielorusku si vyžiadali aj obete na životoch, ktorých počet sa v závislosti od zdroja rôzni. Na demonštráciách tiež došlo k množstvu tvrdých zásahov zo strany príslušníkov bezpečnostných síl.

Cichanovská odišla dva dni po voľbách do Litvy. Jej kolegovia potom uviedli, že odchodu predchádzal trojhodinový rozhovor s predstaviteľmi mocenských štruktúr Bieloruska v kancelárii šéfky Ústrednej volebnej komisie Lidzije Jarmošynovej. Lukašenko neskôr tvrdil, že Cichanovskej pomáhal pri odchode z Bieloruska na jej vlastnú žiadosť.

Na podnet Cichanovskej následne jej priaznivci 18. augusta vytvorili Koordinačnú radu s cieľom dosiahnuť odovzdanie moci v krajine prostredníctvom nových volieb. Bieloruské orgány však tento orgán považujú za protiústavný. Momentálne sú takmer všetci členovia predsedníctva Koordinačnej rady buď zadržaní, alebo mimo Bieloruska.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo, rozhovory, komentáre, reportáže, videá, ďalšie užitočné a praktické informácie ako aj čítanie a obsah pre zábavu a voľný čas.

Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Rada OSN pre ľudské práva #OSN #hranice #bielorusko #Alexander Lukašenko
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku