Má Západ prsty v protestoch? Bielorusi protestujú z vlastnej vôle

Nejde o geopolitický zápas medzi Západom a Ruskom. Sme svedkami túžby drvivej väčšiny ľudí po zmene a po spravodlivých voľbách, zdôraznil o demonštráciách v Bielorusku Marcel Peško, šéf oddelenia pre hybridné hrozby a posilňovanie odolnosti rezortu slovenskej diplomacie. „Čo vidíme, je prejav slobodnej vôle občanov. Podobne ako sa to dialo v Československu v roku 1989," povedal v rozhovore pre Pravdu.

23.09.2020 09:00
Bielorusko Foto:
V Bielorusku cez víkend pokračovali demonštrácie proti nedemokratickému režimu Alexandra Lukašenka.
debata (93)

Podcenil Alexandr Lukašenko potenciál Sviatlany Cichanovskej, keď ním kontrolovaná ústredná volebná komisia jej umožnila kandidovať namiesto zatknutého manžela? Vo voľbách, ktoré boli zjavne sfalšované, nepochybne zvíťazila.

Lukašenko, ktorý je pri moci už 26 rokov, vládne tvrdou rukou a evidentne sa nazdáva, že má neohroziteľnú pozíciu. Myslím si, že aj tieto voľby opäť považoval za automatický nástroj, ktorý mu umožní zostať na čele štátu a udržať režim, ktorý vybudoval. Podľa všetkého bol presvedčený, že po tom, čo sa zbavil hlavných opozičných kandidátov, nemusí vyvinúť veľké úsilie, aby zostal prezidentom. Ukázalo sa však, že narazil.

Na čo?

Na to, že bieloruská spoločnosť sa posunula dopredu, že demokratické cítenie zosilnelo, že skrátka väčšina Bielorusov už nechce žiť v systéme, ktorý je postavený na vôli iba jedného politika. Lukašenkovi pritom uškodil aj jeho prístup k pandémii koronavírusu.

V čom?

Najprv riziko zakrýval, potom zľahčoval hrozbu koronavírusu, čím fakticky ukázal, že v prípade nevyhnutnej potreby nedbá na ochranu zdravia občanov. Pritom si neuvedomil, akú popularitu môžu získať v predvolebnej kampani jeho protikandidáti a po ich umlčaní aj ich blízki, čo sa zvlášť potvrdilo u Cichanovskej. Viacerých súperov poslal za mreže alebo vyhnal z krajiny, ale jej umožnil kandidovať, pričom zjavne nepočítal s tým, že si získa takú širokú podporu verejnosti a jej kandidatúra povedie k zomknutiu demokraticky zmýšľajúcich ľudí proti nemu.

Cichanovská opakuje, že sa nepovažuje za političku, a ako prezidentka by abdikovala, lebo jej ide o to, aby sa konali férové voľby s účasťou tých, ktorým to režim zakázal. Zdá sa, že je naozaj politička. Veď strhla davy, čo sa v minulosti nepodarilo nikomu z opozičných vyzývateľov Lukašenka.

Najprv sa pristavím pri paralele medzi dianím v súčasnom Bielorusku a v niekdajšom Československu v novembri 1989. Ľudia u nás vtedy dali jasne najavo, že chcú žiť v slušnej, demokratickej krajine; s politickými zástupcami, ktorých si slobodne zvolia. Cichanovská sa stala ani nie tak líderkou politickou, ako skôr ľudovou. Stala sa zosobnením nádeje a zmeny. Jej sila je aj v tom, že sa jednoznačne vyjadruje v prospech nenásilného riešenia, vyzýva na dialóg a nehľadá pomstu. Lukašenkovi odkázala, že ak sa rozhodne odísť, má bezpečnostné záruky a nič zlé sa mu nestane.

Keby som tu sedel ako konšpirátor, čo tvrdí, že voľby neboli zmanipulované, aké protiargumenty by ste použili? Pretože sa nájdu ľudia, čo sú o tom presvedčení.

Keby ste sa v Bielorusku niekoho na ulici opýtali, či verí v čistotu volebného systému, ťažko nájdete človeka, ktorý povie áno. Ako to celé vyzeralo? Opoziční kandidáti na prezidenta skončili za mrežami, prípadne ich režim vyhnal z krajiny. Jedným z dôkazov zo samotných volieb bolo to, že tí, čo neveria vo férovú politickú súťaž, vhodili do urny zložené hlasovacie lístky, čím dali najavo svoj nesúhlas s Lukašenkom. Snímky priesvitných urien, ktoré sa objavili na sociálnych sieťach, ukazovali väčšinu takých lístkov. Drvivá väčšina Bielorusov totiž neverila, že hlasy sa zrátajú bez sfalšovania. Dokonca aj následné vyjadrenia Lukašenka napovedajú o manipulácii.

Prečo?

Vyhlásil, že výsledok volieb možno nie úplne odzrkadľuje realitu, respektíve že bol zrejme až príliš tvrdý líder a že je potrebné zmeniť ústavu tak, aby bol vytvorený rámec pre väčšiu pluralitu a delenie moci. Aj on teda vlastne priznáva, že voľby sa neuskutočnili štandardne, v súlade so zákonom a s medzinárodnými pravidlami. Navyše, nikto rešpektovaný zo zahraničia nemonitoroval predvolebnú kampaň, hlasovanie a sčítanie hlasov. Kvôli obštrukciám zo strany bieloruských úradov neboli prítomní medzinárodní pozorovatelia z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe ani z iných rešpektovaných medzinárodných organizácií.

Konšpirátori tiež tvrdia, že v protestoch v Bielorusku má prsty Západ.

Ako som spomenul, v Bielorusku sledujeme spontánny prejav vôle nespokojných občanov, ktorí nesúhlasia s nedemokratickým režimom a túžia po spravodlivých voľbách, zmene a rešpektovaní ich základných práv a slobôd. Nejde tu o geopolitický zápas medzi Západom a Ruskom. Bielorusi sa nevymedzujú voči jednej alebo druhej strane. Výrazná väčšina ľudí v Bielorusku považuje Rusko za priateľskú krajinu a Rusov za spriatelený národ. Majú veľa spoločného v dejinách, podobne v kultúre, a spája ich množstvo medziľudských väzieb. Spoločnosť nerozdeľujú jazykové problémy. Existuje silné ekonomické a bezpečnostné prepojenie medzi Bieloruskom a Ruskom. Nikto zo Západu nemal záujem vytvoriť si piatu kolónu, aby oslabil záujmy Ruskej federácie. Opakujem, že to, čo vidíme, je iba prejav slobodnej vôle bieloruských občanov. Podobne ako sa to dialo v Československu v roku 1989.

Bieloruský režim je nielen o Lukašenkovi. Záujem udržať ho má aj veľa funkcionárov.

Každý autokratický systém je postavený na kontrole výkonných orgánov a bezpečnostných zložiek a na obmedzovaní pluralizmu a demokratickej súťaže. Samozrejme, že taký systém existuje a padá s jeho lídrom. Pozícia Lukašenka závisí od lojality bezpečnostných zložiek, ktorými sú armáda, polícia, tajné služby. Ich čelní predstavitelia si nepochybne uvedomujú, že by prišli o postavenie a rôzne výhody a že by mohli čeliť trestnému stíhaniu za brutalitu a násilie voči vlastným obyvateľom. Motivuje ich to zachovať režim. Netvrdím však, že všetci majú záujem, aby sa na jeho čele udržal Lukašenko; môže im ísť o to, ako dospieť k zmene, ktorá však neohrozí samotný režim. Aj to môže byť dôvod, prečo v poslednom čase prezident urobil viacero zmien vo vedení týchto zložiek, aby mal istotu o ich vernosti.

Protesty trvajú už niekoľko týždňov, ale ich tlak doteraz k ničomu neviedol – Lukašenko stále potláča demonštrácie, dialóg nepripúšťa. Spolieha sa možno na to, že vlna odporu časom opadne?

Zjavne hrá o čas, vidieť, že sa snaží unaviť opozíciu. Usiluje sa ju pritom zastrašovať aj rozbiť. Odmieta dialóg, rozhodol sa pokračovať v ceste násilia a represálií. Čo je dôležité povedať, je to, že takýto prístup môže viesť k ďalšiemu zvyšovaniu spoločenského napätia a vyhroteniu situácie. Na jednej strane sa nedá vylúčiť, že demonštrácie už nebudú také mohutné, na druhej strane existuje riziko, že režim začne podnecovať násilie, aby zdôvodnil tvrdý postup a represie voči demonštrantom.

Prečo?

Môžu sa objaviť provokatéri, ktorí svojím správaním budú podnecovať k použitiu väčšieho násilia a brutality. Mimochodom, Lukašenko vyhrocuje situáciu, keď tvrdí, čo však nie je pravda, že Západ a susedné krajiny vojensky ohrozujú Bielorusko. Takéto nepravdivé a nepodložené vyhlásenia používa ako zámienku na vyvolávanie strachu z vonkajšieho ohrozenia, na zdôvodnenie mobilizácie armády a ozbrojených zložiek a demonštráciu kontroly nad nimi.

Ako hodnotíte postoj Ruska k vývoju v Bielorusku?

Moskva dala minulý týždeň najavo, že aktuálne nevidí dôvod silovo zasiahnuť. Viacerí pozorovatelia si myslia, že Kremľu ide o to, aby sa vážny povolebný problém v Bielorusku riešil mierovou cestou. Prezident Vladimir Putin síce vyslovil Lukašenkovi na stretnutí s ním v Soči podporu s tým, že má v zálohe poriadkové sily, ale zároveň povedal, že nevidí dôvod, aby ich použil. Je to signál, že Rusko, aspoň zatiaľ, nevidí cestu v silovom riešení; prikláňa sa k dialógu v Minsku. Avšak Lukašenko, ako som sa už zmienil, sa doma nespráva nijako ústretovo. Naopak, postupuje tak, že sa snaží veci ešte viac sťažiť.

93 debata chyba
Viac na túto tému: #bielorusko