„Alexandr Lukašenko sa ujal úradu bieloruského prezidenta. Inauguračná ceremónia sa koná v týchto minútach v Paláci nezávislosti,“ uviedla bieloruská štátna tlačová agentúra Belta.
Nezávislé spravodajské médiá predtým informovali, že ulice v bieloruskom hlavnom meste Minsk boli uzatvorené, pretože metropolou prechádzala Lukašenkova kolóna vládnych automobilov.
Na inauguračnú slávnosť bolo pozvaných niekoľko stoviek hostí vrátane vysokopostavených činiteľov, členov Snemovne reprezentantov a Rady republiky, šéfov vládnych výborov a organizácií, miestnych výkonných výborov, štátnych médií, vedcov, ako aj osobností z prostredia kultúry a športu, napísala Belta.
Lukašenko zložil prezidentskú prísahu v bieloruštine s rukou na ústave krajiny. Predsedníčka ústrednej volebnej komisie Lidzija Jarmošynová mu následne odovzdala certifikát hlavy štátu.
Prezidentské voľby sa v Bielorusku konali 9. augusta. Lukašenko v nich podľa oficiálnych výsledkov získal 80,1 percenta hlasov, zatiaľ čo jeho hlavnú súperku a súčasnú líderku opozície Sviatlanu Cichanovskú podporilo desať percent voličov. Volebná účasť dosiahla 84,3 percenta.
Po zverejnení výsledkov vypukli v Bielorusku masové protesty, ktoré stále pretrvávajú. Európsky parlament prijal uznesenie o situácii v Bielorusku, v ktorom neuznáva výsledky bieloruských prezidentských volieb a odsudzuje bieloruské orgány za násilné potlačenie pokojných protestov.
Lukašenko je pri moci od roku 1994.
Cichanovská označila Lukašenkovu inauguráciu za frašku a za ochod do dôchodku
Kandidátka augustových prezidentských volieb v Bielorusku Sviatlana Cichanovská považuje stredajšiu utajenú inauguráciu Alexandra Lukašenka do funkcie hlavy štátu za frašku.
„V skutočnosti dnes Lukašenko odišiel do dôchodku,“ povedala Cichanovská podľa agentúry Interfax vo svojom videoposoltsve zverejnenom na sociálnych sieťach. V praxi to znamená, že Lukašenkove rozkazy adresované tzv. silovým zložkám, nie sú legitímne a „nemôžu byť vykonané“. Zároveň sa označila za „jediného vodcu zvoleného bieloruským ľudom“.
Podľa Cichanovskej európske krajiny podporujú požiadavky na zastavenie násilia v Bielorusku, prepustenie politických väzňov a usporiadanie nových spravodlivých a transparentných volieb. Sú tiež pripravené poskytnúť Bielorusku skutočnú pomoc, uviedla s tým, že existujú „investičné balíčky“, s ktorými sa počíta „po víťazstve demokracie“.
Lukašenko podľa Korčoka nemá oprávnenie stáť na čele krajiny
Alexandr Lukašenko, ktorý sa v stredu oficiálne ujal svojho šiesteho funkčného obdobia v úrade bieloruského prezidenta, nemá oprávnenie na to, aby stál na čele svojej krajiny. Uviedol to na Twitteri minister zahraničných vecí SR Ivan Korčok.
„Je zodpovedný za prezidentské voľby v Bielorusku, ktoré neboli slobodné a ani spravodlivé,“ uviedol Korčok a dodal, že Slovensko stojí pri občanoch Bieloruska.
Niekoľko krajín EÚ a bieloruská opozícia odmietajú uznať Lukašenkovu legitimitu
Alexandra Lukašenka ako legitímneho prezidenta Bieloruskej republiky napriek jeho stredajšej inaugurácii neuznáva viacero krajín EÚ. Medzi prvými toto svoje rozhodnutie oznámili pobaltské štáty Lotyšsko, Litva, Estónsko, ku ktorým sa pridali Nemecko, Česko a Slovensko. Informoval o tom v stredu ruský spravodajský portál Novaja gazeta.
Podľa webu Onet.pl sa k týmto krajinám pripojilo medzičasom aj Poľsko. Poľské ministerstvo zahraničných vecí vo vyhlásení uviedlo, že „berie na vedomie dnešné udalosti v Bielorusku“, ale „prezidenta zvoleného v nedemokratických voľbách nemožno považovať za legálne vykonávajúceho úrad bez ohľadu na to, či je (jeho) prísaha tajná alebo oficiálna“.
Kremeľ považuje postup použitý pri Lukašenkovej inaugurácii za vnútornú záležitosť Bieloruska, uviedol podľa agentúry Interfax hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Na brífingu ďalej povedal, že Lukašenkovu inauguráciu by „radšej nijako nekomentoval, pretože ide o absolútne zvrchované vnútorné rozhodnutie bieloruského vedenia a ak takéto rozhodnutie urobí, znamená to, že bolo považované za vhodné“.
V odpovediach na otázky, či Kremeľ vedel, že Lukašenkova inaugurácia sa uskutoční v stredu a či na ňu dostal pozvanie aj ruský prezident Vladimir Putin, Peskov uviedol, že podľa jeho informácií „protokol neráta s prítomnosťou zahraničných lídrov na inaugurácii prezidenta“. Peskov dodal, že Rusko nateraz nemá v pláne blahoželať Lukašenkovi k uvedeniu do funkcie prezidenta.
Ako informovala rozhlasová stanica Euroradio, ruský veľvyslanec v Bielorusku Dmitrij Mezencev nebol pozvaný na Lukašenkovu utajenú inauguráciu.