Migračné kvóty nebudú. Solidarita je však povinná

Dialóg so všetkými

"Neovplyvnili nás tí, čo odmietajú relokáciu. Viedli sme však dialóg so všetkými členskými krajinami,“ reagovala na tlačovej konferencii švédska eurokomisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová. "Do úvahy berieme to, v čom v tejto chvíli zlyhávame. Jedným z veľkých problémov je, že nie sme dobrí v zabezpečovaní návratov. Preto v našich návrhoch kladieme na to taký dôraz a týka sa to aj prejavenia solidarity,“ uviedla Johanssonová s tým, že eurokomisia nevyžaduje uplatňovanie žiadnych povinných kvót.

Podľa eurokomisárky bude na členských štátoch, aby v prípade krízovej migračnej situácie požiadali o pomoc. Potom EK zváži situáciu. Ak sa štáty rozhodnú prejaviť solidaritu tak, že pomôžu s návratom migrantov do krajín pôvodu, budú to musieť zorganizovať za osem mesiacov. Ak by to dovtedy nedokázali, vznikne im povinnosť týchto ľudí prijať.

„Pozícia Slovenskej republiky je dlhodobá a konzistentná. Odmietame povinné kvóty,“ uviedol podľa agentúry SITA šéf rezortu zahraničia Ivan Korčok (nominant SaS). Ochranu by však podľa neho mali dostať tí, ktorí si ju zaslúžia, a Slovensko nijakým spôsobom nespochybňuje, že v súvislosti s takým fenoménom, ako je migrácia, musia všetci prispieť.

Štátny tajomník slovenského ministerstva zahraničných vecí Martin Klus (SaS) po utorkovom zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti v Bruseli pripomenul návrh Slovenska v roku 2016 počas predsedníctva v Rade EÚ. "Hovorili sme o nejakej forme flexibilnej solidarity, a pokiaľ máme problém s relokáciami, a ten stále pretrváva, tak sme pripravení na nejaké iné formy poskytnutia pomoci krajinám, ktoré to potrebujú. O tomto sme pripravení a ochotní sa rozprávať, ale to, že by sme mali byť nútení k nejakej forme solidarity, to je stále červenou čiarou,“ citovala agentúra TASR Klusa.

"Politika návratov je jasná priorita komisie. Opakovane to zdôrazňuje. Nie je však celkom jasné, prečo si myslí, že to bude fungovať,“ reagovala pre Pravdu Angeliki Dimitriadiová, odborníčka na migráciu z Helénskej nadácie pre európsku a zahraničnú politiku. "Realitou je, že niektoré krajiny, do ktorých budeme vracať žiadateľov o azyl, im nedokážu zaistiť bezpečnosť. Môže to viesť k ich opätovnej migrácii. Bolo by skvelé, ak návrh bude rátať s tým, že vracajúcich sa ľudí je potrebné podporiť,“ tvrdí expertka.

Johanssonová pripomenula, že keď si štát zoberie na starosť sponzorovanie návratu žiadateľov o azyl, preberie za týchto ľudí zodpovednosť vrátane opatrení, ktoré sa týkajú ich opätovnej integrácie v krajine pôvodu. Komisia však pomôže členským štátom, aby dokázali sprostredkovať návraty v súlade so základnými ľudskými právami, a vznikne tiež funkcia koordinátora, ktorý to bude mať na starosti.

Rýchle procedúry

Brusel chce, aby sa výrazne zrýchlili procedúry pri ľuďoch, ktorí prichádzajú na územie Európskej únie. Nemali by už existovať preplnené tábory ako Moria na ostrove Lesbos, v ktorom žilo viac ako 10-tisíc ľudí a ktorý nedávno vyhorel. EK navrhuje, aby kontrolné procedúry migrantov na hraniciach, ako je odobratie odtlačkov, zistenie zdravotného stavu či prípadného bezpečnostného rizika, trvali maximálne päť dní. Na posúdenie azylového nároku by potom malo byť 12 týždňov. EK zdôrazňuje, že chce zásadne zmeniť stav, keď v Európe aj roky zostávajú až dve tretiny migrantov, ktorí nemajú právo na medzinárodnú ochranu.

Napriek tomu, že eurokomisia hľadala kompromis a povinné kvóty už nie sú na stole, odborníci očakávajú, že návrh teraz bude sprevádzať veľká debata. Nie je ešte celkom jasné, ako bude v praxi presne vyzerať zabezpečenie návratu migrantov. Odborník na bezpečnosť a migráciu Christian Kaunert z Juhowaleskej univerzity však upozornil, že na jednej veci sa členské štáty pravdepodobne rýchlo zhodnú.

"Je to ďalšie posilňovanie opatrení na externých hraniciach únie. Svojím spôsobom je to len nástroj, ako udržať v chode nefunkčný systém, ale zároveň to štátom umožní, aby nemuseli robiť zložité rozhodnutia,“ povedal pre Pravdu Kaunert.