Ako vyhrať
Súboj o vládu nad Oválnou pracovňou sa koná už 3. novembra. Biden podľa posledných prieskumov nad Trumpom celoštátne vedie o päť až desať percentuálnych bodov. Samozrejme, v americkom volebnom systéme nie je automatickým víťazom hlasovania kandidát s vyššou podporou. Na výhru je potrebné získať minimálne 270 elektorov v Zbore voliteľov. Znamená to, že je dôležité, v ktorých štátoch prezidentský kandidát zvíťazí. Napríklad v roku 2016 Trump celoštátne prehral s demokratkou Hillary Clintonovou takmer o tri milióny hlasov. Ale v Zbore voliteľov mal väčšinu.
Aký vplyv môžu mať priame televízne diskusie Bidena a Trumpa na voličov? "Debaty majú väčší dosah, ak je viac nerozhodnutých voličov a kandidáti majú podľa prieskumov približne rovnakú podporu. Ale Bidenovi aj Trumpovi stúpenci si už sú do veľkej miery istí svojou voľbou. Od svojich favoritov by sa odvrátili len vtedy, keby v debate výrazne zlyhali,“ povedal pre Pravdu Robert Shapiro, profesor politológie na Kolumbijskej univerzite.
Podľa odborníka debaty vytvárajú väčší tlak na Bidena. "V prieskumoch vedie. Môže stratiť viac ako Trump,“ pripomenul Shapiro s tým, že obaja kandidáti sa najmä budú snažiť, aby vyzerali na obrazovkách dobre. Voliči totiž môžu mať vzhľadom na ich vek pochybnosti, či prezidentský úrad zvládnu. Trump má 74 rokov a Biden bude mať v novembri už 78.
Republikánsky prezident už pred debatou viac ráz spochybnil zdravotný stav demokrata. Trump bez dôkazov šíril konšpiráciu, že Biden možno berie drogy, aby debatu zvládol, a chcel, aby demokrat šiel na test. Niečo podobné tvrdil v roku 2016 aj o Clintonovej.
Trumpova defenzíva
Šéf Bieleho domu je však v defenzíve. V USA koronavírus už zabil viac ako 209-tisíc ľudí. Trump o epidémii zavádzal verejnosť. V čase, keď už vedel, že je to veľký problém, stále tvrdil opak. Prezident tiež musí vysvetľovať, aké dane v minulosti odvádzal. Podľa denníka New York Times napríklad v rokoch 2016 a 2017 zaplatil federálnu daň len vo výške 750 dolárov. Okrem toho nie je jasné, komu pravdepodobne dlhuje stovky miliónov dolárov. Demokratická šéfka Snemovne reprezentantov Nancy Pelosiová tvrdí, že prezidentove finančné pomery sú problémom národnej bezpečnosti. Trump vyhlásil, že noviny klamú, ale miliardár vytrvalo odmieta zverejniť daňové priznania, hoci to v minulosti uchádzači o Biely dom pravidelne robili.
Pre pandémiu sa oba tábory pred debatou dohodli, že si nebudú podávať ruky. Diskusiu bude moderovať Chris Wallace z Fox News. Jedenapolhodinová debata má šesť hlavných tém: čo Trump a Biden doteraz urobili, dianie v súvislosti s nomináciou na Najvyšší súd, COVID-19, ekonomika, rasa a násilie v amerických mestách a integrita volieb.
Foto: TASR/AP
Žiariaci Kennedy, unavený Nixon a pýtajúci sa Reagan
Prezidentské televízne debaty sa rýchlo stali pevnou súčasťou americkej politickej mytológie. Jej svätým grálom je vôbec prvá diskusia z 26. septembra 1960 medzi demokratickým senátorom Johnom Fitzgeraldom Kennedym a republikánskym viceprezidentom Richardom Nixonom. Pred debatou demokrat za republikánom mierne zaostával. Po nej sa prieskumy otočili. Kennedy nakoniec voľby aj tesne vyhral.
Demokrat v prvej debate v televízii zažiaril, na obrazovke bol presvedčivejší ako Nixon, ktorý do poslednej chvíle pred diskusiou robil kampaň a vyzeral, že je unavený a chorý. V tvári bol bledý, lebo odmietol mejkap. Prvú debatu tak republikánsky viceprezident prehral. V druhej a tretej však bol podľa názoru mnohých odborníkov Nixon lepší a štvrtá sa skončila remízou. Napriek veľkému televíznemu úspechu najmä prvej debaty sa ďalšia prezidentská diskusia konala až v roku 1976. V nej sa stretli vtedajší šéf Bieleho domu Gerald Ford a jeho demokratický vyzývateľ Jimmy Carter. Počas volieb v roku 1964 nebola žiadna televízna debata a v rokoch 1968 a 1972 sa Nixon ako republikánsky kandidát odmietol diskusií zúčastniť.
Expert na americkú politiku Mark Rozell tvrdí, že debaty vo všeobecnosti nemajú zásadný vplyv na voličov. "Je však niekoľko príkladov, keď asi dosah mali. Ford v roku 1976 v televíznej diskusii vyhlásil, že ZSSR nedominuje vo východnej Európe. Podkopalo to jeho obraz ako niekoho, kto sa lepšie vyzná v zahraničnej politike ako Carter,“ povedal pre Pravdu Rozell, ktorý pôsobí na Univerzite Georgea Masona vo Virgínii.
V roku 1980 v televíznej debate proti sebe stáli Carter ako prezident a jeho súperom bol republikán Ronald Reagan. "Diskusia sa konala týždeň pred voľbami, keď na tom boli kandidáti podľa prieskumov približne rovnako. Nemáme dôkazy, že debata spôsobila, že voliči sa presunuli k Reaganovi. Ale republikán v diskusii určite presvedčil, že má na to byť prezidentom, hoci o tom panovali pochybnosti,“ pripomenul Rozell. Reagan sa počas debaty obrátil na voličov s jednoduchou otázkou, či sa majú lepšie ako pred štyrmi rokmi, keď sa prezidentom stal Carter. O týždeň na to republikán súboj o Biely dom jednoznačne vyhral.