Podľa jeho slov Arménsko bolo vždy ochotné na mierové urovnanie problému Náhorného Karabachu. Dodal však, že „to neznamená, že Arménsko alebo Náhorný Karabach sú ochotné vyriešiť túto otázku na úkor svojich národných záujmov a bezpečnosti“.
Vysvetlil tiež, že v čase „intenzívnych nepriateľských akcií nie je veľmi vhodné hovoriť o summite Arménsko – Azerbajdžan – Rusko“. Dodal, že na rokovania je „potrebná primeraná atmosféra i podmienky“.
V utorkovom rozhovore pre britský týždenník The Spectator Pašinjan uviedol, že vo vyostrenom konflikte v Náhornom Karabachu zastáva Rusko neutrálnu pozíciu. Pašinjan tak reagoval na otázku, či Jerevan dostal od Moskvy uistenie o podpore.
Podľa Pašinjana je súčasný ozbrojený konflikt v Karabachu „akciou koordinovanou Tureckom a Azerbajdžanom“ a „Turecko celý proces vedie“. „Nesnažia sa to skryť,“ povedal Pašinjan citovaný agentúrou Interfax.
Tieto kroky Turecka podľa neho nesúvisia s rozširovaním NATO. Pripomenul dianie v Stredomorí a na Blízkom východe a vyslovil názor, že „to, čo Turecko robí, je súčasťou jeho imperiálnych nárokov“. Zdôraznil, že „nejde len o bezpečnosť Arménska, ale aj o celý južný Kaukaz.“
Informoval súčasne, že momentálne „neexistuje spojenie medzi Jerevanom a Baku“. „Sme však v kontakte so sprostredkovateľmi Minskej skupiny OBSE,“ uviedol. Arménsko podľa neho v tejto novej situácii zvažuje možnosť uznania nezávislosti Náhorného Karabachu.
Podľa agentúry Interfax Pašinjan tiež dodal, že existuje aj možnosť podpísania dohody o strategickej spolupráci medzi Arménskom a Karabachom a podpísania dohody o spolupráci v oblasti bezpečnosti a obrany. Spresnil, že tieto otázky sú predmetom diskusie, pričom rozhodnutia sa budú prijímať „v závislosti od niektorých faktorov“.
Pašinjan tiež vyhlásil, že Arménsko v súvislosti s vývojom situácie v zóne konfliktu v Náhornom Karabachu vedie politické konzultácie s Organizáciou Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti (ODKB). Dodal však, že Arménsko je schopné zaistiť svoju bezpečnosť a neuvažuje ani o možnosti, že by do zóny konfliktu vstúpili medzinárodné mierové sily.
Arménsky premiér tiež na brífingu vyhlásil, že kroky Arménska sú zamerané na nastolenie dlhodobej stability v Náhornom Karabachu. „Máme cieľ nastoliť dlhodobý mier a stabilitu v regióne. Nechceme, aby sa táto situácia (vojenské operácie v Náhornom Karabachu) opakovala o dva alebo o tri roky. Arménsko však nikdy nebude konať na úkor svojich vlastných záujmov a záujmov Náhorného Karabachu,“ uviedol.
Agentúra TASS informovala, že Pašinjan na stredajšom stretnutí s ruskými novinármi vyhlásil, že utorok počas telefonického rozhovoru s ruským prezidentom Vladimirom Putinom nerokovali o možnom vojenskom zásahu Ruskej federácie v konflikte v Karabachu.
Pašinjan podľa TASS dodal, že Arménsko „ešte nemusí využívať potenciál 102. ruskej základne“. Súčasne dodal, že ak by takáto pomoc a podpora bola nutná, dialo by sa tak na základe už existujúcich právnych dokumentov.
Bezpečnostná rada OSN vyzvala na ukončenie bojov
Bezpečnostná rada OSN v noci na stredu vyzvala arménske a azerbajdžanské sily, aby „okamžite prestali bojovať“ o separatistický región Náhorný Karabach. Výzva prichádza po troch dňoch ťažkých bojov, ktoré si vyžiadali už desiatky potvrdených mŕtvych, informuje tlačová agentúra AFP.
Všetkých 15 členských krajín Bezpečnostnej rady „podporilo výzvu generálneho tajomníka (OSN Antónia Guterresa) k obom stranám na okamžité zastavenie bojov, deeskaláciu napätia a návrat k zmysluplným rokovaniam bez odkladu“, uvádza sa vo vyhlásení BR OSN, ktoré bolo jednohlasne prijaté počas mimoriadnej rozpravy o danom konflikte.
BR OSN ďalej uviedla, že „ostro odsudzuje použitie sily a ľutuje stratu životov vrátane civilistov“ v tejto etnicky arménskej enkláve, ktorá sa odštiepila od Azerbajdžanu v prvej polovici 90. rokov.
Bezpečnostná rada tiež vyjadrila znepokojenie nad „správami o rozsiahlych vojenských akciách pozdĺž kontaktnej línie“ v zóne konfliktu a potvrdila svoju „plnú podporu“ pre ústrednú úlohu spolupredsedov Minskej skupiny spadajúcej pod Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) – Spojeným štátom, Rusku a Francúzku -, ktorí sprostredkovali mierové úsilie.
Bezpečnostná rada vyzvala všetky strany, aby úzko spolupracovali so spolupredsedami Minskej skupiny na „naliehavom obnovení dialógu bez kladenia podmienok“. Diplomati uviedli, že daný text, ktorý bol schválený na konci stretnutia, predložili zmienení traja spolupredsedovia Minskej skupiny, čím uľahčili jeho prijatie.
Arménsko a Azerbajdžan už desaťročia vedú územné spory o Náhorný Karabach a navzájom sa obviňujú z podnecovania zrážok, ktoré najnovšie vypukli 27. septembra a vyžiadali si dosiaľ takmer 100 mŕtvych. Smrteľné boje tu prebiehali aj skoršie v tomto roku, ako aj v roku 2016.