Návrh umožňujúci zavedenie sankcií predložilo Nemecko, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ. Na základe návrhu má byť čerpanie finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ obmedzené v prípadoch, ak porušenie zásad právneho štátu v niektorej členskej krajine poškodí eurorozpočet alebo finančné záujmy Európskej únie.
Proces umožňujúci uvalenie sankcií musí prebehnúť na báze rokovaní s Európskym parlamentom.
Vlády vo Varšave a Budapešti sa dôrazne stavali proti vytvoreniu mechanizmu, ktorý Európska komisia navrhla už v roku 2018. Reagovala tak na obavy týkajúce sa narušovania princípu nezávislosti súdnictva alebo slobody tlače vo viacerých štátoch EÚ.
Maďarsko a Poľsko v prípade prijatia nového mechanizmu pohrozili zablokovaním budúceho sedemročného rozpočtu EÚ a ozdravného balíka po koronakríze, ktorý má prispieť k ekonomickému oživeniu a modernizácii Európy.
K hlasovaniu, ktoré odobrilo nový sankčný mechanizmus, došlo v rovnaký deň, keď Európska komisia predstavila prvú správu o stave právneho štátu vo všetkých 27 krajinách EÚ. Správa eurokomisie je voči Maďarsku a Poľsku kritická, hlavne čo sa týka oslabovania nezávislosti súdnictva. Poukazuje aj na deficity Maďarska v oblasti boja proti korupcii.
Maďarská vláda: Správa EK o stave právneho štátu je absurdná a nepravdivá
Prvá správa o stave právneho štátu vo všetkých 27 krajinách Európskej únie (EÚ), ktorú predstavila Európska komisia v stredu, je absurdná a nezakladá sa na pravde. Citovala agentúra MTI vyjadrenie maďarskej ministerky spravodlivosti Judit Vargovej.
Šéfka rezortu justície na Facebooku poznamenala, že správa pre vyššie uvedené dôvody nemôže slúžiť ako podklad k žiadnym právnym diskusiám v EÚ.
Koncepcia a metodika správy je podľa jej slov chybná, jej zdroje sú nevyvážené a obsah sa nezakladá na pravde. Výber zdrojov je zaujatý a netransparentný, zdôraznila Vargová.
„Je neprijateľné, že správu písali v podstate organizácie, ktoré vedú voči Maďarsku zosúladenú politickú kampaň a ktoré sú súčasťou centrálne financovanej medzinárodnej siete,“ dodala a spresnila, že maďarský odsek správy sa odvoláva na 12 občianskych organizácií, z ktorých 11 bolo v uplynulých rokoch finančne podporovaných Nadáciou otvorenej spoločnosti viažucej sa k americkému finančníkovi Georgeovi Sorosovi.
Európska komisia naznačila oblasti posilnenia demokracie na Slovensku
Správa Európskej komisie (EK) o právnom štátne v krajinách EÚ v súvislosti so stavom demokracie na Slovensku upozornila, že pri tvorbe zákonov je potrebná dôraznejšia spolupráca vlády so sociálnymi partnermi a posilnenie nezávislých orgánov.
Komisia v oblasti stavu demokracie ocenila, že sa nová slovenská vláda zameriava na zlepšenie plánovania a transparentnosti legislatívneho procesu. Pri prijímaní nových zákonov, ktoré často prechádzajú zrýchlenými parlamentnými postupmi, však chýba posudzovanie ich vplyvu a konzultácie so zainteresovanými stranami a skutočné zapojenie sociálnych aktérov do legislatívy je obmedzené. Podľa správy z Bruselu sú analytické kapacity ministerstiev slabé a zhoršujú efektívnu tvorbu slovenskej politiky.
Brusel vníma zámery vlády SR o posilnení právomocí ústavného súdu a možnosť zavedenia kontroly ex ante nad dodržiavaním zákonov s ústavou, zároveň však vyzýva na posilnenie transparentnosti, efektívnosti a zodpovednosti verejnej správy. Pozitívne vníma aj vládne sľuby o reforme a posilnení štátnej služby s dôrazom na transparentnosť a etiku štátnych zamestnancov.
Slovensku by podľa správy EK pomohlo, keby nezávislé orgány mali jasnejší mandát a silnejšie rozpočtové krytie. Napríklad Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, ktoré dozerá na dodržiavanie ľudských práv vrátane zásady rovnakého zaobchádzania, je na „spodnej hranici“ financovania v porovnaní s inými strediskami v EÚ a sú aj určité obavy o jeho nezávislosť. Na nedostatočné financovanie poukázala aj kancelária ombudsmana, čo verejnému ochrancovi práv sťažuje výkon činností.
Komisia víta vládne zámery posilniť kompetencie Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ), ktorý v súčasnosti môže presadzovať iba obmedzené zmeny na základe uskutočnených auditov.
Správa o právnom štáte poukázala na skutočnosť, že Slovensko má zavedený podporný rámec pre občiansku spoločnosť, a eviduje zámery vlády posilniť systém financovania mimovládnych organizácií a podporovať organizácie zaoberajúce sa ochranou ľudských práv, budovaním demokratického občianstva, elimináciou všetkých foriem diskriminácie a odhaľovaním korupcie.
Slovenská spoločnosť sa čoraz viac venuje témam právneho štátu, konštatuje dokument EK. Spôsobila to aj vražda investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice, čo verejnosť všeobecne vnímala ako útok na vládu zákona, občiansku spoločnosť a slobodu prejavu. Komisia pozorne vníma signály, podľa ktorých tento vývoj predstavuje pre Slovensko príležitosť skoncovať s minulosťou, ktorá sa vyznačovala vysokou mierou politickej polarizácie, čo vplývalo aj na fungovanie štátnych inštitúcií a verejnej správy.