Bielorusko a Turecko
"Osobne podporujem postoje Cypru aj Grécka. Hovoria, že keď chceme prijať sankcie proti Bielorusku, najprv by sme sa mali vysporiadať s otázkou Turecka. Myslím si, že je to férové. Grécko a Cyprus sú členské krajiny EÚ. Nemali by sme ich nechať v štichu a vyjadrovať sa k nečlenskej krajine. Bol by som veľmi rád, keby aj poradie riešenia problémov bolo také, že najprv Turecko, Bielorusko a následne Čína,“ odpovedal Matovič na otázku Pravdy, či na summite očakáva nejakú dohodu.
Únia neuznáva Alexandra Lukašenka za hlavu štátu a kritizuje zatýkanie a násilie proti demonštrantom, ktorí odmietajú výsledky prezidentských volieb z 9. augusta. EÚ sa však stále nedokázala dohodnúť na konkrétnych sankciách proti bieloruskému režimu. Zavedenie opatrení proti režimu v Bielorusku blokuje Cyprus, ktorý žiada tvrdší postup EÚ proti Turecku a jeho územným nárokom vo východnom Stredomorí.
Je to však kontroverzný postoj. Aj vzhľadom na to, že Turecko, samozrejme, patrí k spojencom v Severoatlantickej aliancii.
"Cyprus sa sťažuje, že ak EÚ neuplatní sankcie proti Turecku, znamená to, že sa dostatočne nestará o jeho problémy. Lenže blokovanie spoločnej pozície únie k Bielorusku opäť raz oslabuje rolu EÚ ako zahraničnopolitického hráča. Nikózia si za to nevyslúžila sympatie od ostatných členov. Je to hra, v ktorej EÚ nie je víťazom. Vyhrávajú turecký prezident Recep Tayyip Erdogan a Lukašenko,“ reagoval pre Pravdu Dimitris Tsarouhas, expert na medzinárodné vzťahy z Bilkent University v Ankare.
Čo sa týka dohody na opatreniach proti bieloruskému režimu, Slovensko podporuje, aby bol na sankčnom zozname aj Lukašenko.
Európska únia chce posilniť svoju globálnu rolu. Dokáže však nájsť vo veľkých geopolitických otázkach zhodu? "Zameriame sa predovšetkým na miesto Európy vo svete a našu schopnosť formovať náš vlastný osud. Pandémia COVID-19 nepochybne odhalila niektoré slabé stránky EÚ. Považujem za veľmi dôležité, aby sme diskutovali, ako môžeme čo najlepšie posilniť strategickú autonómiu únie,“ napísal predseda Európskej rady Charles Michel 27 lídrom členských krajín EÚ pred mimoriadnym summitom únie.
"Zdá sa, že čo sa týka Cypru a Bieloruska, tak nastal určitý posun a mohlo by dôjsť k dohode,“ uviedol Martin Klus (SaS), štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí.
"Momentálna diskusia medzi Cyprom a jeho partnermi v EÚ o sankciách proti Bielorusku poukazuje na viacero problémov, ktoré sa týkajú toho, ako únia musí pri zahraničnopolitických rozhodnutiach dosiahnuť jednomyseľnosť. Aj veľké iniciatívy, ktoré by mohli byť pre EÚ príležitosťou na posilnenie pozície na svetovej scéne, môže blokovať jedna krajina sledujúca vlastné zájmy,“ skonštatoval James Ker-Lindsay z London School of Economics, expert na juhovýchodnú Európu a medzinárodnú politiku. "Samozrejme, Cyprus môže tvrdiť, že postoj k Turecku tiež predstavuje takúto príležitosť. No Turecko predstavuje mimoriadne komplexnú otázku, pri ktorej je potrebné brať do úvahy veľa protirečivých faktorom. Cyprus sa pozerá len na jednu časť problému,“ myslí si Ker-Lindsay.
Podľa odborníka sa asi dá očakávať, že Cyprus bude od EÚ vyžadovať solidaritu. "Je to však len polovica príbehu. V európskych kruhov sa objavuje frustrácia z toho, ako sa Nikózia správa. Je v poriadku, že Cyprus očakáva solidaritu. Ale musí pochopiť a vnímať aj pozície iných,“ tvrdí Ker-Lindsay.
Ďalšie témy
Matovič očakáva od EÚ rázny postoj nielen k Turecku, ale aj smerom k Číne. "Sme kolíska demokracie a to si z histórie nevymažeme. Nemali by sme pokračovať v takpovediac predklonenej politike voči Číne,“ povedal slovenský premiér.
"Chceme spolupracovať s Čínou na riešení hlavných globálnych výziev, ako sú pandémia COVID-19 a zmena klímy. Chceme tiež presadzovať vyváženejší a recipročnejší hospodársky vzťah, ktorý zabezpečí rovnaké podmienky pre všetkých. A budeme naďalej presadzovať naše hodnoty a normy,“ uviedol v pozývacom liste pre lídrov predseda Európskej rady Charles Michel.
Matovič pred summitom tradične absolvoval schôdzku s partnermi z visegrádskej štvorky. Pripustil, že maďarský premiér môže otvoriť otázku sporu s českou eurokomisárkou Věrou Jourovou. Budapešť žiada jej odvolanie. Jourová nazvala Maďarsko chorou demokraciou a kritizovala Orbánovu vládu za nedodržiavanie zásad právneho štátu.
Lídri EÚ dnes plánujú aj diskusiu o otrave ruského opozičného politika Alexeja Navaľného a o konflikte medzi Arménskom a Azerbajdžanom v Náhornom Karabachu. Zajtra sa majú zamerať na potenciál jednotného trhu, rozvoj ambicióznej priemyselnej politiky a využitie príležitostí, ktoré ponúka najnovší vývoj v digitálnej oblasti.