„Došlo k prekročeniu červenej čiary, čo je neprijateľné,“ povedal Macron po rokovaní lídrov členských krajín EÚ v Bruseli. „Vyzývam všetkých partnerov v NATO, aby čelili správaniu členskej krajiny NATO,“ povedal.
Lídri členských krajín EÚ sa v noci na piatok dohodli, že Turecku pohrozia sankciami v súvislosti s tureckými vrtmi v oblasti Stredozemného mora vo vodách Cypru.
Francúzskeho prezidenta však podľa AFP takisto znepokojila situácia v spornej oblasti Náhorného Karabachu, kde pokračujú boje medzi arménskymi a azerbajdžanskými silami.
Macron vo štvrtok povedal, že má k dispozícii informácie, ktoré „s istotou naznačujú“, že do Náhorného Karabachu sa dostali cez Turecko sýrski bojovníci z džihádistických skupín.
Sýrske pozorovateľské centrum pre ľudské práva (SOHR) podľa AFP v pondelok oznámilo, že Ankara zo severnej Sýrie vyslala najmenej 300 bojovníkov.
Turecko sa znovu vydáva na cestu genocídy
Arménsky premiér Nikol Pašinjan obvinil Turecko, že sa znovu vydáva „na cestu genocídy“. V rozhovore, ktorý dnes zverejnil francúzsky denník Le Figaro, tiež povedal, že Arménsko má dôkazy o tom, že Turecko vojensky podporuje azerbajdžanské sily v bojoch o Náhorný Karabach. V oblasti podľa neho pôsobia tureckí vojenskí poradcovia aj tureckí žoldnieri zo severnej Sýrie.
„Máme dôkazy,“ uistil Pašinjan. Arménsky premiér tiež uviedol, že ozbrojenci „používajú k bombardovaniu civilných oblastí Náhorného Karabachu turecké drony a (stíhačky) F-16,“. Agentúra Reuters upozornila, že žiadne konkrétne dôkazy arménsky premiér nepredložil.
Arménsky premiér Pašinjan v rozhovore s francúzskym denníkom Turecko obvinil, že je zodpovedné za eskaláciu konfliktu o Náhorný Karabach. „Želaním Turecka je posilniť svoju úlohu a vplyv v regióne južného Kaukazu a zmeniť tak status quo, ktorý tu platí viac než storočie,“ uviedol predseda arménskej vlády. Podľa neho si Ankara chce splniť sen o novom „sultanáte“, a ohrozuje tak stabilitu celého regiónu.
Súčasná situácia je podľa Pašinjana horšia, než boli arménsko-azerbajdžanské strety v roku 2016. „Bolo by vhodnejšie ju porovnať s tým, čo sa dialo v roku 1915, kedy bolo počas prvej genocídy 20. storočia zmasakrovaných viac ako 1,5 milióna Arménov, "povedal premiér. "Turecký štát, ktorý naďalej popiera minulosť, sa znovu vydáva na cestu genocídy,“ dodal.
V Náhornom Karabachu prebiehajú od nedele boje medzi arménskymi silami a azerbajdžanskou armádou, pričom si už vyžiadali približne 130 obetí a stovky zranených.
Náhorný Karabach (Náhorná karabašská republika) je medzinárodne neuznaný štát na území Azerbajdžanu pod vojenskou kontrolou Arménska. O územie Náhorného Karabachu, kde približne 95 percent obyvateľstva tvoria Arméni, vedú Arménsko a Azerbajdžan dlhoročný spor.
Rusko je pripravené spolupracovať s Tureckom
Rusko vo štvrtok oznámilo, že ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov a jeho turecký rezortný kolega Mevlüt Čavušoglu v telefonickom rozhovore potvrdili, že sú pripravení na „úzku spoluprácu“ s cieľom stabilizovať situáciu v Náhornom Karabachu. Informovala o tom agentúra AFP.
Obaja ministri podľa vyjadrenia ruského ministerstva zahraničných vecí potvrdili, že sú pripravení na koordináciu krokov Ruska a Turecka na stabilizáciu situácie s cieľom riešiť konflikt v Náhornom Karabachu prostredníctvom mierových rozhovorov.
Turecko však podľa AFP k obsahu telefonického rozhovoru oficiálne vyhlásenie nevydalo. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan už skôr vo štvrtok povedal, že prímerie je možné len v tom prípade, ak sa sily podporované Arménskom stiahnu z oblasti Náhorného Karabachu a z Azerbajdžanu.