Ceremónie v Džube sa popri zástupcoch sudánskej vlády a rebelov zúčastnili diplomati Čadu, Kataru, Egypta, Africkej únie a OSN. „Dnes sme uzavreli mierovú dohodu. Sme šťastní. Splnili sme svoju úlohu,“ uviedol krátko pred podpisom jeden z juhosudánskych sprostredkovateľov Tutkew Gatluak.
Civilné a vojenské vedenie krajiny, ktoré podpísalo dohodu o zdieľaní moci po zvrhnutí autokratického vodcu Umara Bašíra v apríli 2019, stanovilo za hlavnú prioritu prechodného obdobia ukončenie desiatky rokov trvajúcich vnútorných konfliktov.
Dohoda pozostáva z ôsmich častí, ktoré si týkajú vlastníctva pôdy, prechodného súdnictva, reparácií a kompenzácií, ale i rozvoja nomádstva a pastierstva, rozdelenie bohatstva, rozdelenie moci, návrat utečencov a vysídlených.
Dohoda tiež časovo vymedzuje rozpustenie ozbrojených skupín a včlenenie ozbrojencov do armády, ktorá má zastupovať všetky zložky spoločnosti.
Konflikt v západosudánskom regióne Darfúr začal v roku 2003. Proti sebe vtedy stáli vládni vojaci a povstalci hlavne z nearabskej komunity obyvateľstva, ktoré sa sťažovalo na útlak vlády.
Chartúm na skupiny útočil a zapojil do bojov aj arabské spojenecké milície džandžauí. V priebehu konfliktu prišlo podľa údajov OSN o život vyše 300-tisíc ľudí a domovy opustilo 2,8 milióna ľudí. V roku 2011 vyhlásil nezávislosť Južný Sudán. Krajina tak prišla o tri štvrtiny svojich zásob ropy.