Podľa pondelkového vyhlásenia ministerstva zostáva vo väzbe 258 zadržaných, ktorí sa budú musieť postaviť pred súd.
Podľa správ aktivistov sa na nedeľňajších protestov v Minsku zúčastnilo zhruba 120-tisíc ľudí, bieloruská polícia však hovorila len o 10-tisíc účastníkoch. Policajti voči demonštrantom v centre hlavného mesta zasahovali vodnými delami.
Bieloruská ľudskoprávna organizácia Viasna informovala, že okrem Minska zatýkali v nedeľu demonštrantov aj v ďalších mestách vrátane Vicebska a Homeľu. Vo Vicebsku polícia proti demonštrantom zasiahla aj slzným plynom.
Bielorusi minulý týždeň dostali od ministerstva vnútra textovú správu, v ktorej ich rezort varoval, že za účasť na nepovolených protestoch im hrozí trestné stíhanie. Pozorovatelia informovali, že úrady cez víkend vypli mobilný internet, aby znemožnili demonštrantom v Minsku dohovoriť sa na trasách protestov.
V Bielorusku sa protesty konajú od vyhlásenia výsledkov prezidentských volieb z 9. augusta už ôsmy týždeň, pričom tie nedeľňajšie majú obvykle najvyššiu účasť.
Lídri členských krajín EÚ sa minulý týždeň dohodli na zavedení sankcií voči členom režimu bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, samotný prezident sa však na sankčnom zozname nenachádza. Tento krok umožní zavedenie zákazu cestovania a zmrazenie aktív približne 40 predstaviteľov režimu, ktorí sú údajne zodpovední za falšovanie výsledkov augustových volieb a následné násilné potláčanie protestov.
Bieloruská opozícia však dúfa, že na sankčný zoznam pribudnú ďalšie mená, vyjadrila sa pre AP v pondelok hovorkyňa líderky bieloruskej opozície Svetlany Cichanovskej Hanna Krasulinová. Zároveň dodala, že navrhovaný zoznam opozície obsahuje zhruba 800 mien.
„Všetci tí, ktorí páchali násilie na pokojných občanoch alebo vydali príkaz na páchanie násilia, sa budú za to musieť zodpovedať,“ povedala Krasulinová a doplnila, že na zozname sa nachádzajú aj mená tých, ktorí prezidentské voľby pomohli sfalšovať.
Cichanovská plánuje zoznam predstaviť nemeckej kancelárke Angele Merkelovej počas ich spoločného utorkového stretnutia v Berlíne. Bieloruská opozícia podľa Krasulinovej „ráta s pomocou Nemecka“ na začatie dialógu s bieloruskými vládnymi predstaviteľmi o vyhlásení nových prezidentských volieb.
Litva povolala svojho veľvyslanca v Minsku, postup koordinuje s Poľskom a EÚ
Litva v pondelok povolala do vlasti svojho veľvyslanca v Bielorusku. Informoval o tom spravodajský portál TUT.by.
Litovský minister zahraničných vecí Linas Linkevičius v pondelok rokoval so šéfom európskej diplomacie Josepom Borrellom, a kolegami z Poľska a Nemecka, Zbigniewom Rauom a Heikom Maasom. Tieto rokovania sa týkali požiadavky bieloruskej strany znížiť počet zamestnancov na litovskom a poľskom veľvyslanectve v Bielorusku.
Linkevičius po rokovaniach uviedol, že „naším cieľom je čo najviac zachovať diplomatické kontakty“. Dodal, že o tom informovali aj bieloruskú stranu, s ktorou sa zhodli, že dočasné povolanie veľvyslancov Litvy i Poľska na konzultácie poslúži zníženiu napätia a pomôže udržať diplomatické zastúpenie na úrovni veľvyslancov.
Litovský minister súčasne informoval, že Poľsko ani Litva nateraz nemienia vyhovieť požiadavke Minska na redukciu počtu svojich diplomatov, ale ak na tom bude Bielorusko trvať aj naďalej, Poľsko a Litva prijmú „adekvátne zrkadlové opatrenia“.
Litovské ministerstvo zahraničných vecí súčasne konštatovalo, že chce pokračovať v koordinácii svojich krokov s Poľskom a ďalšími členskými štátmi EÚ.
Bielorusko v piatok povolalo na „konzultácie“ svojich veľvyslancov v Poľsku a Litve a vyzvalo tieto krajiny na recipročný krok.
Hovorca bieloruského ministerstva zahraničných vecí Anatoľ Hlaz vtedy podľa portálu TUT.by na vysvetlenie uviedol, že tento krok bol vynútený "výlučne z dôvodu osobitnej deštruktívnej úlohy, ktorú sa vedenie Poľska a Litvy v praxi rozhodlo hrať vo vzťahu k Bielorusku.
Súčasne informoval, že jeho rezort požaduje, aby Poľsko a Litva do 9. októbra „výrazne znížili počet svojich diplomatov pôsobiacich v Bielorusku“. Podľa Hlaza by na litovskom veľvyslanectve malo namiesto súčasných 25 zostať pracovať 14 diplomatov a na poľskom veľvyslanectve by malo pôsobiť 18, nie súčasných 50 diplomatov.
Litva a Poľsko v prvej reakcii na túto požiadavku oznámili, že nemajú v úmysle odvolať svojich veľvyslancov v Bielorusku na konzultácie, dodal TUT.by.
Vzťahy medzi Bieloruskom a bývalými sovietskymi republikami v Pobaltí, ako aj s Poľskom sa výrazne vyostrili po augustových prezidentských voľbách, za ktorých víťaza bol bieloruskou ústrednou volebnou komisiou vyhlásený dlhoročný prezident Alexandr Lukašenko.