Prevrat sa uskutočnil 18. augusta po rozsiahlych protestoch, ktoré sa v Mali konali od začiatku júna. Demonštranti žiadali odstúpenie prezidenta Ibrahima Boubacara Keitu, ktorého obviňovali zo zastrašovania a kupovania hlasov počas aprílových parlamentných volieb.
Prevrat odsúdili susedné krajiny aj Francúzsko. Všetky zainteresované strany – najmä štáty západnej Afriky – vyzvali juntu na rýchle odovzdanie moci. Tá ihneď po úspešnom prevrate prisľúbila usporiadanie nových volieb v „rozumnom čase“.
Ako uviedla agentúra AFP, kľúčovým bodom pri rokovaniach s juntou bolo, či prechod k civilnej vláde povedú vojaci alebo civilisti.
Dočasný prezident Bah Ndaw – bývalý minister zahraničných vecí a plukovník vo výslužbe, ktorý zložil prísahu minulý mesiac, – v pondelok vymenoval novú 25-člennú vládu.
Najmenej štyri posty v nej – rezort obrany, bezpečnosti, územnej správy a pre národné zmierenie – získali plukovníci armády, uvádza sa v dekréte, ktorý v štátnej televízii v priamom prenose čítal prezidentov hlavný sekretár Sékou Traoré.
Jeden z vodcov junty, plukovník Sadio Camara, sa stal ministrom obrany, zatiaľ čo plukovník Modibo Kone bud viesť rezort bezpečnosti a civilnej ochrany. Ministrom pre národné zmierenie bude hovorca junty, plukovník Ismael Wague.
Vo vláde však budú aj civilisti – ministrom spravodlivosti bude bývalý prokurátor Mohamed Sidda Dicko a ministrom zahraničných vecí je bývalý veľvyslanec Zeini Moulaye. Zastúpenie vo vláde budú mať aj bývalé ozbrojené formácie, ktoré v roku 2015 podpísali s vládou mierovú zmluvu.
Zástupcovia Tuaregov, ktorí vyvolali povstanie na severe krajiny, budú mať na starosti ministerstvá poľnohospodárstva a rybného hospodárstva, ako aj rezort mládeže a športu. Ministerské posty získali aj skupiny podporujúce Bamako. Hnutie, ktoré viedlo protesty vedúce k prevratu, získalo tri ministerstvá.