„Irán pripravil hlavné body plánu (…) po konzultáciách s oboma stranami konfliktu, Azerbajdžanom a Arménskom, ako aj so štátmi regiónu a susedmi a bude sa podľa tohto plánu riadiť,“ uviedol hovorca iránskeho rezortu diplomacie. Detaily plánu Teherán nezverejnil.
Zástupca iránskeho rezortu zahraničných vecí vo svojom vyhlásení tiež vyzval strany konfliktu na zdržanlivosť a apeloval, aby nevykonávali bojové operácie v blízkosti hraníc s Iránom.
„Akákoľvek agresia proti hraniciam (iránskej) islamskej republiky, aj neúmyselná, je červenou čiarou, ktorá by sa nemala prekročiť,“ uviedol hovorca iránskeho ministerstva zahraničných vecí.
Agentúra AP pripomenula prípad z minulého štvrtka, keď bolo úlomkom mínometnej strely vystrelenej z územia Náhorného Karabachu, ktorý dopadol na iránske územie neďaleko hraníc s Azerbajdžanom, zranené šesťročné iránske dieťa. Poškodených bolo vtedy aj niekoľko budov. Irán v súvislosti s týmto incidentom varoval, že „nebude tolerovať“ konflikt šíriaci sa až k jeho hraniciam.
Televízia al-Džazíra uviedla, že po opätovnom vypuknutí bojov v Náhornom Karabachu sa Irán ocitol v chúlostivej situácii. Teherán, ktorý sa v minulých desaťročiach pokúsil vyriešiť tento dlhotrvajúci konflikt diplomatickou cestou, sa naďalej snaží vystupovať ako sprostredkovateľ požadujúci okamžité prímerie a dialóg.
Irán rovnako rešpektuje viaceré rezolúcie OSN, ktoré stanovujú, že Náhorný Karabach – územie kontrolované etnickými Arménmi podporovanými Arménskom – je súčasťou Azerbajdžanu a že okupované azerbajdžanské územie sa musí vrátiť pod jeho správu. Irán, ktorý má okrem Azerbajdžanu spoločnú hranicu i s Arménskom, minulý týždeň Azerbajdžan ubezpečil, že uznáva jeho územnú celistvosť.
Zapojenie ďalších krajín do konfliktu o Náhorný Karabach a ich vzťahy s Iránom tento geopolitický problém ešte viac komplikujú, poznamenala panarabská televízia al-Džazíra, pričom pripomenula, že napríklad Izrael nadviazal úzke vzťahy s Azerbajdžanom a predáva Baku vojenské vybavenie.
Al-Džazíra citovala iránskeho politika Mohammada Džaváda Džamálího, ktorý je presvedčený, že vzhľadom na rôzne a protichodné záujmy v regióne je riešenie konfliktu v Náhornom Karabachu teraz ťažšie ako kedykoľvek predtým.
Boje v Náhornom Karabachu vypukli 27. septembra, pričom zo zodpovednosti za ich obnovenie sa Arménsko a Azerbajdžan obviňujú navzájom.
Terajšie boje sú najhoršie od 90. rokov minulého storočia, keď si konflikt vyžiadal 30.000 životov, pričom sa rozšírili za hranice Náhorného Karabachu. Vyvolali medzinárodné obavy o stabilitu južného Kaukazu, ktorým prechádzajú potrubia prepravujúce azerbajdžanskú ropu a zemný plyn na svetové trhy, približuje Reuters.
Podľa Náhorného Karabachu si najnovšie bojové operácie vyžiadali životy asi 220 príslušníkov karabašskej armády. Štátne arménske infocentrum uviedlo, že v regióne bolo zabitých aj 21 civilistov a 82 ďalších bolo zranených, informovala agentúra Interfax.
Azerbajdžanské úrady neuviedli podrobnosti o obetiach z radov príslušníkov ozbrojených síl, informovali však, že zabitých bolo 24 civilistov a ďalších 124 ich bolo zranených. Náhorný Karabach sa odtrhol od Azerbajdžanu vo vojne koncom 80. a začiatkom 90. rokov. Žiadna krajina sveta ho však neuznáva ako nezávislý štát, a to ani Arménsko.
Kanada pozastavila vývoz zbraní do Turecka
Kanada v pondelok pozastavila vydávanie povolení na vývoz zbraní do Turecka. Stalo sa tak v dôsledku správ o použití kanadských technológií v arménsko-azarebajdžanskom konflikte o Náhorný Karabach.
Kanadský minister zahraničných vecí Francois-Philippe Champagne vo svojom vyhlásení dodal, že nariadil prešetrenie obvinení uvádzaných v miestnych médiách, že Azerbajdžan pri ozbrojených zrážkach s Arménskom použil na svojich na bezpilotných dronoch kanadské zobrazovacie a zameriavacie systémy.
Obhajcovia kontroly zbraní zdokumentovali predaj výstroja Wescam do Turecka, ktoré je blízkym spojencom Azerbajdžanu. Ottawa v októbri roku 2019 oznámila zmrazenie vydávania vývozných povolení pre vojenské zásielky do Turecka. Bola to reakcia na výpady Turecka proti Kurdom v severnej Sýrii. Toto obmedzenie bolo však zrušené v máji tohto roku.
Turecko v reakcii na tieto udalosti obvinilo Kanadu z uplatňovania dvojakých štandardov. Informovala o tom agentúra AP.
Turecko Kanadu obvinilo, že v spojitosti s vývozom vojenského vybavenia do Turecka vytvára prekážky „spôsobom, ktorý nie je v súlade s duchom Aliancie“. Obe krajiny sú členmi NATO. Turecké ministerstvo zahraničných vecí vo svojom vyhlásení uviedlo, že Turecko si „dôsledne“ plní svoje povinnosti.
Turecké ministerstvo od Kanady očakáva, že sa vo svojej politike bude vyhýbať dvojakým štandardom, vplyvu protitureckých skupín v krajine a úzkym politickým záujmom.