Výbor ďalej uviedol, že následkom pandémie koronavírusu SARS-CoV-2 trpí hladom čoraz viac ľudí na celom svete, a vyzval vlády na celom svete, aby pre WFP a ďalšie humanitárne organizácie zabezpečili potrebnú finančnú podporu. Výbor tiež pripomenul, že vyhladovanie obyvateľstva je často používané ako nástroj vojny a ocenil, že WFP proti tomu bojuje.
Je to výnimočná chvíľa, reaguje WFP
Tento rok Svetový potravinový program pracoval nad rámec svojich povinností, poskytujúc ľudom humanitárnu pomoc napriek zákazom a obmedzeniam v súvislosti s pandémiou koronavírusu SARS-CoV-2. Takto reagoval v piatok hovorca tejto medzinárodnej humanitárnej organizácie Tomson Phiri na správu, že WFP získala Nobelovu cenu za mier. Informovala o tom agentúra DPA.
„Je to výnimočná chvíľa,“ uviedol Phiri na tlačovom brífingu v švajčiarskom meste Ženeva. „V jednej chvíli, keď väčšina komerčných leteckých spoločností pozastavila prevádzku, sme boli najväčšou leteckou spoločnosťou na svete,“ pokračoval dlhoročný zamestnanec a hovorca WFP a dodal, že následkom pandémie sa bude potreba potravinovej pomoci pravdepodobne globálne zvyšovať.
„Myslím si, že toto je prvý krát v živote, čo nemám slov,“ povedal pre agentúru AP výkonný riaditeľ WFP Američan David Beasley. „Až natoľko som šokovaný a prekvapený,“ ukončil.
WFP, založená v roku 1961, je súčasťou OSN a najväčšou humanitárnou organizáciou na svete, ktorá sa zaoberá hladom a potravinovou neistotou.
Celkovo bolo tento rok nominovaných 211 osobností a 107 organizácií. Nórsky Nobelov výbor nominácie nezverejňuje, avšak mnohé z nich prezradia samotní navrhovatelia. Medzi nominovanými boli i americký prezident Donald Trump, či švédska environmentálna aktivistka Greta Thunbergová.
Nobelovej ceny za mier sa od roku 1901 udeľuje osobe alebo organizácii, ktorá vykonala najviac pre bratstvo medzi národmi, pre zrušenie alebo zmenšenie existujúcich armád či pre usporiadanie a propagáciu mierových zjazdov.
Na rozdiel od Nobelových cien za chémiu, medicínu a fyziológiu, fyziku, literatúru a ekonómiu (od roku 1969) ju neudeľuje švédska Kráľovská akadémia vied, ale nórskym parlamentom vymenúvaný Nobelov výbor. Aj laureáta ceny neoznamujú v Štokholme, ale v Osle.
Nobelovu cenu mieru zatiaľ neudelili 19-krát, v období prvej a druhej svetovej vojny, ale aj v rokoch 1923, 1924, 1928, 1932, 1955, 1966, 1967 a naposledy v roku 1972.
Prví laureáti a organizácie ocenené Nobelovou cenou za mier
Prvými laureátmi sa v roku 1901 stali spoluzakladateľ organizácie Červený kríž Švajčiar Jean Henri Dunant a pacifista, ekonóm i politik Frédéric Passy z Francúzska.
V roku 1904 prvýkrát udelili Nobelovu cenu za mier organizácii. Bol ňou Institut de droit international sídliaci v belgickom Gente. Ten sa od svojho vzniku v roku 1873 venuje problematike ľudských práv a mierovým diskusiám. Trikrát (1917, 1944, 1963) ju dostal Medzinárodný výbor Červeného kríža a dvakrát (1954, 1981) Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR).
V roku 1965 ju udelili Detskému fondu Spojených národov (UNICEF) a laureátmi sa stali napríklad aj Amnesty International (1977), Lekári bez hraníc (1999), Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (MAAE, 2005), Medzivládna komisia pre klimatickú zmenu (IPCC, 2007), Európska únia (2012), alebo aj Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW, 2013) či Medzinárodná kampaň za zákaz jadrových zbraní (ICAN, 2017).
Ženy a Nobelova cena za mier
Prvou ženou, ktorej udelili Nobelovu cenu za mier, bola v roku 1905 barónka Bertha Sophie Felicia von Suttnerová. V roku 1979 sa laureátkou stala aj Matka Tereza, ktorá sa však odmietla zúčastniť na tradičnom slávnostnom bankete v Osle, pretože peniaze vynaložené naň by podľa nej bolo bývalo lepšie minúť na chudobných. Banket následne zrušili.
Laureátka z roku 1991, mjanmarská opozičná líderka Aun Schan Su Ťij, si cenu nemohla prevziať, keďže bola vládnucou vojenskou juntou držaná v domácom väzení; cenu si prevzala až v roku 2012. V septembri 2017 však už ako vládna politička neodsúdila postup mjanmarskej armády voči menšinovému moslimskému etniku Rohingov, za čo niektorí žiadali Nobelov výbor, aby jej cenu odobral.
V roku 2003 sa nositeľkou ceny stala iránska právnička Širín Ebadiová a o rok neskôr kenská ekologická aktivistka Wangari Muta Maathaiová.
Aj rok 2011 patril ženám, cenu získala trojica žien: libérijská prezidentka Ellen Johnsonová-Sirleafová, libérijská mierová aktivistka Leymah Gboweeová a jemenská politička a novinárka Tawakkul Karmánová.
Medzi ocenenými ženami je aj najmladšia držiteľka Nobelovej ceny vôbec, iracká jezídka Nádja Murádová, ktorá ju dostala v roku 2018, keď mala 17 rokov.
Niektorí laureáti si cenu osobne neprevzali
Medzi nich patril napríklad nacistami väznený nemecký spisovateľ, novinár a pacifista Carl von Ossietzky, laureát Nobelovej ceny mieru z roku 1935. Cenu si osobne neprevzal v roku 1983 ani Lech Walęsa, vodca poľského hnutia Solidarita a obhajca ľudských práv. Vo väzení sedel aj laureát z roku 2010 Liou Siao-po, čínsky spisovateľ, literárny kritik a aktivista za ľudské práva.
Výber laureátov ceny mieru vyvolával aj protesty
Napríklad demonštrácia v Osle sa konala, keď v roku 1973 ocenili ministra zahraničných vecí USA Henryho Kissingera. Ten cenu dostal spoločne s Le Duc Thoom, členom vietnamského politbyra; severovietnamský líder svoju časť ceny dokonca odmietol.
Kontroverzné reakcie vyvolal aj laureát z roku 1994 Jásir Arafat, vodca Organizácie za oslobodenie Palestíny (OOP), ktorý dostal Nobelovu cenu mieru spolu s izraelským ministrom zahraničných vecí Šimonom Peresom a izraelským premiérom Jicchakom Rabinom.
Nobelova cena za mier a americkí prezidenti
V roku 1906 dostal Nobelovu cenu za mier prezident USA Theodore Roosevelt a v roku 1919 prezident Thomas Woodrow Wilson. Nobelovou cenou mieru ocenili v roku 2002 aj Jimmyho Cartera, ktorý bol prezidentom USA v rokoch 1977–81. Napokon v roku 2009 dostal cenu aj prezident USA Barack Obama.
Nositeľmi sú aktivisti, lekári, kňazi či politici
Laureátmi Nobelovej ceny za mier sú napríklad francúzsky lekár a misionár Albert Schweitzer (1952), iniciátor a tvorca Marshallovho plánu George Catlett Marshall (1953), americký baptistický pastor, bojovník za občianske práva Martin Luther King (1964), nemecký kancelár Willy Brandt (1971), juhoafrický biskup a bojovník proti apartheidu Desmond Mpilo Tutu (1984) či Elie Wiesel (1986), spisovateľ a predseda komisie vyšetrujúcej holokaust.
V roku 1989 dostal cenu Tändzin Gjamccho – 14. tibetský dalajláma – a v roku 1990 aj prvý a posledný prezident ZSSR Michail Gorbačov. Nositeľom Nobelovej ceny za mier je aj Nelson Mandela, vodca Afrického národného kongresu (ANC), ktorý ju v roku 1993 dostal spoločne s prezidentom Juhoafrickej republiky Frederikom Willemom de Klerkom.
V roku 2019 sa laureátom stal etiópsky premiér Abiy Ahmed za svoju rozhodujúcu iniciatívu pri riešení pohraničného konfliktu so susednou Eritreou.
Viac ako 20 ocenených pochádza z USA. Na druhom mieste je Británia so 14 ocenenými. Zo Švajčiarska je zatiaľ 13 laureátov, z Francúzska deväť a prvú päťku s piatimi ocenenými uzatvárajú Švédsko a Belgicko.