Maďarský premiér Viktor Orbán žiadal odstúpenie podpredsedníčky Európskej komisie (EK) pre hodnoty a transparentnosť Věry Jourovej za to, že kritizovala prístup vlády v Budapešti k právnemu štátu. Bolo to oprávnené alebo zašiel priďaleko?
EK má byť nezávislá. Ku všetkým členským štátom Európskej únie musí pristupovať rovnako. Aj v oblasti právneho štátu je potrebné, aby sme diskutovali, čo sa v Európe reálne deje. Pani komisárka Jourová jednoducho robí svoju prácu. Očakával som, že európski predstavitelia si nebudú vymieňať odkazy cez médiá. Možno by bolo lepšie sadnúť si na kávu a diskutovať o sporných záležitostiach.
Dlho počúvame, že je potrebné diskutovať. O dodržiavaní zásad právneho štátu v Maďarsku či Poľsku sa debatuje už dlho. Nie je načase niečo naozaj urobiť?
Hovoril som o konkrétnom prípade, teda, že by si pán premiér Orbán a pani eurokomisárka spoločne sadli a veci si vydiskutovali. Čo sa týka debaty o právnom štáte, je to proces. Všetky členské štáty musia rozmýšľať, aké silné demokratické inštitúcie majú a čo sa dá zlepšovať. Diskusia s Varšavou a Budapešťou môže viesť k istým úpravám stavu, čo sa stalo v prípade Poľska, ktoré podľa mojich informácií istým spôsobom korigovalo návrhy súdnej reformy. Tvrdenie, že o tom diskutujeme dlho, nevnímam ako relevantný argument.
V súvislosti s výmenou názorov v EÚ je na stole diskusia o zmene rozhodovacieho procesu v zahraničnej politike. V niektorých oblastiach by sa možno dalo použiť hlasovanie kvalifikovanou väčšinou, nebola by potrebná jednomyseľnosť. Súhlasili by ste? Pozornosť na túto otázku upriamil Cyprus, ktorý blokoval sankcie proti Bielorusku, keď žiadal tvrdší postup proti Turecku.
Je načase, aby sme túto debatu otvorili s ohľadom na dlhodobú snahu posilniť úlohu únie vo svete. Mali by sme zefektívniť naše rozhodovacie procesy v oblasti zahraničnej politiky. Zároveň by som však chcel varovať, aby sme sa nespoliehali, že hlasovanie kvalifikovanou väčšinou všetko vyrieši. Kľúčové je, aby sme pracovali na strategickej konvergencii. Na tom, že sa naše priority a záujmy budú vo vzťahu k dianiu vo svete zbližovať. Potom budeme schopní na globálne dianie reagovať rýchlejšie aj prostredníctvom všetkých nástrojov, ktoré máme k dispozícii. Keby sme rozhodnutie o Bielorusku odhlasovali kvalifikovanou väčšinou, asi by to bolo rýchlejšie. No potom by sa k nemu nemuseli prihlásiť všetci a mohlo by to vyzerať, že jej to názor len časti únie. Nepoviem vám teraz, ako nájsť správnu rovnováhu. Musíme si však jasne definovať, aké sú naše spoločné záujmy vo vzťahu ku konkrétnym svetovým témam. Nie je to len dianie v Bielorusku či nejaký konflikt. Hovorme o medzinárodnom obchode, fungovaní medzinárodných organizácií či vzťahoch s kľúčovými globálnymi aktérmi. Nie vždy sa naše pohľady na všetko zhodujú. Je však dobré, že stále častejšie vedieme v EÚ politickú diskusiu, čo očakávame od vzťahov s Čínou či o situácii na Blízkom východe. Pre nás Stredoeurópanov je dôležité, že prejavujeme nielen záujem o našich východných susedov. Rovnako si uvedomujeme potrebu aktívne sa podieľať na riešení problémov v severnej Afrike či v regióne Sahel. A potom očakávame, že napríklad Španieli a ďalšie krajiny sa budú viac zaujímať o dianie v strednej Európe.
Keď hovoríme o definovaní vzťahov s globálnymi aktérmi, v súvislosti s otravou opozičného lídra Alexeja Navaľného čaká EÚ ďalšia debata o Rusku. Organizácia pre zákaz chemických zbraní (OPCW) uviedla, že išlo o látku z triedy novičok. Nemecko hovorí o možnosti ďalších sankcií proti Rusku. Podporili by ste ich?
Potrebujeme nezávislé vyšetrovanie. Tu vidím úlohu pre OPCW. Česká diplomacia je v tejto organizácii vždy aktívna. Uvedomujeme si jej význam. Pokiaľ sa potvrdí, že to bola otrava, a všetky dôkazy k tomu smerujú, mali by sme jasne reagovať. Toto do Európy skutočne nepatrí.
Čiže aj reagovať sankciami proti Rusku?
Som pripravený podporiť návrh spoločnej európskej reakcie. Musíme byť jednotní, aby sme vyslali Rusku jasný signál, že takéto veci naozaj nechceme vidieť v Európe. O vzťahoch s Ruskom rokujeme veľmi často. Budeme o nich hovoriť aj tento týždeň. Myslím si, že musíme mať otvorené nejaké komunikačné kanály. Minimálne z našej strany chceme mať korektné vzťahy s Moskvou. Musí to však by založené aj na tom, že Rusko prehodnotí niektoré svoje kroky napríklad na východe Ukrajiny, na Kryme, v Gruzínsku či v iných oblastiach.
Už 3. novembra sa konajú americké prezidentské voľby. Z V4 už Orbán priamo podporil republikána Donalda Trumpa, proti ktorému stojí demokrat Joe Biden. Podobné signály vidíme v Poľsku. Komu by ste dali hlas vy?
<Ak> Musíte si uvedomiť, do akej politickej rodiny patrím. Som sociálny demokrat. Politicky v tomto prípade hovoríme o ľavom strede. Mám blízko k americkým demokratom. ČSSD s nimi dlhodobo spolupracuje. Ale nemali by sme sa miešať do rozhodovania voličov v USA. Pre nás je však dôležité, aby sme s akoukoľvek vládou Spojených štátov nadviazali spoluprácu. Verím, že sa nám podarí vyjasniť si niektoré spory. Som presvedčený, že jedným z predpokladov toho, aby bola Európa ekonomicky silná a globálne vplyvná, sú dobré vzťahy s USA.
Česká sociálna demokracia v nedávnych regionálnych voľbách opäť oslabla. Zase zaznievajú hlasy, že ČSSD by nemala byť v koalícii s ANO. Ako to vnímate vy?
Voľby do Poslaneckej snemovne sú už o rok a čelíme druhej vlne pandémie. Nemyslím si, že debata o tom, či zostať vo vláde, je tá najlepšia diskusia, ktorou by sme sa teraz mali zaoberať. Sociálna demokracia, a najmä sociálnodemokratické hodnoty majú v českej spoločnosti význam. Verím, že opäť získame dôveru občanov. Niekedy si však aj musíme naliať čistého vína. Mali by sme diskutovať, kde sme urobili chyby. Nemôžeme byť spokojní s výsledkom, ktorý sme dosiahli v krajských a senátnych voľbách, a hľadať nejaké ospravedlnenia.