Kybernetické operácie
Podľa experta na kyberbezpečnosť Tima Stevensa z King's College London sa však krok USA dá do istej miery chápať ako varovanie Kremľu.
"Zverejnenie identity páchateľov problematických kybernetických operácii sa v posledných rokoch deje čoraz častejšie. Do veľkej miery sa pri tom počíta s tým, že títo ľudia nebudú čeliť spravodlivosti v krajine, kde ich obvinili, ale je to pre nich odkaz, že ich aktivity nie sú bez rizika. Je otázne, či takéto menovanie páchateľov má nejaký odstrašujúci účinok. No pre zahraničné tajné služby to môže byť dôvod na zamyslenie sa. Napríklad obvinenie amerického ministerstva spravodlivosti poukazuje na detaily kybernetických operácií, ktoré môžu vyplývať len z hlbokej znalosti ruských spravodajských sietí a systémov,“ povedal pre Pravdu Stevens.
Obvinení sú Jurij Andrienko, Sergej Detistov, Pavel Frolov, Anatolij Kovaľov, Artem Očičenko a Piotr Pliskin. Podľa technologického portálu Wired vraj patrili k skupine známej ako Sandworm, ktorej údajní členovia doteraz nikdy nečelili obvineniam. Mali by to byť bývalí a súčasní pracovníci vojenskej tajnej služby GRU, ktorú americké úrady spájajú aj so snahou ovplyvniť americké prezidentské voľby v roku 2016.
Nové obvinenia sa súboja o Biely dom medzi Donaldom Trumpom a Hillary Clintonovou netýkajú. Súvisia však s najmenej štyri roky trvajúcou medzinárodnou sériou útokov s cieľom presadzovať ruské geopolitické záujmy. Na zozname údajných aktivít šestice obvinených sú ničivé útoky na ukrajinskú energetickú infraštruktúru z rokov 2015 a 2016. Len v decembri 2015 hackeri takto vyradili na niekoľko hodín dodávky energie približne pre 230-tisíc ľudí. V roku 2018 sa pri inej operácii Moskva pokúsila vypnúť počítačový systém zimnej olympiády v juhokórejskom Pjongčangu, kde pre dopingovú aféru ruskí športovci nemohli štartovať pod vlajkou svojej krajiny. GRU podľa obvinenia stála aj za útokom namiereným proti Emmanuelovi Macronovi tesne pred jeho zvolením za prezidenta v roku 2017. Ruská skupina má byť zodpovedná i za šírenie malvéru NotPetya v roku 2017, ktorý bol namierený proti Ukrajine, a spôsobil škody za stovky miliónov eur.
"Žiadna krajina nevyužíva svoje kybernetické prostriedky tak zákerne a nezodpovedne ako Rusko, ktoré svojvoľne spôsobuje bezprecedentné škody v snahe dosiahnuť malé taktické zisky,“ uviedol námestník amerického ministra spravodlivosti John Demers.
Kto sa pridá?
Alexander Klimburg z Haagskeho centra pre strategické štúdie pripomína, že na podrobnosti útokov, ktorých sa týkajú obvinenia, už skôr poukazovali nezávislí experti.
"Menovanie páchateľov je jednou z mäkších foriem odstrašenia. Tvrdšou by bol kybernetický útok proti nim, čo americká vláda naznačila. Takáto operácia proti zahraničným systémom je však otázna, môže viesť k značnému zvýšeniu napätia a z hľadiska medzinárodného práva. Obvinenie, akého sme svedkami, je mäkšou formou odpovede na vážny problém a zároveň do istej miery oslabuje postavenie Ruska. Dôležité však je, aby takéto kroky robili aj iné vlády, nielen americká,“ uviedol pre Pravdu Klimburg.
Obvinenia proti Rusku
Ministerstvo spravodlivosti USA tvrdí, že ruská tajná služba sa podieľala na hackerských útokoch na ukrajinskú vládnu a kritickú infraštruktúru od decembra 2015 do decembra 2016.
Hackeri v roku 2017 stáli za predvolebným útokom na súčasného francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona.
Z Ruska vraj vyšiel aj malvér NoPetya, ktorý zasiahol počítače po celom sveta, prvotným cieľom mala byť Ukrajina.
V roku 2018 sa Moskva údajne pokúsila vyradiť počítačový systém zimnej olympiády v juhokórejskom Pjongčangu.
V apríli 2018 sa ruskí hackeri snažili zasiahnuť Organizáciu pre zákaz chemických zbraní (OPCW), ktorá vyšetrovala otravu bývalého ruského agenta Sergeja Skripaľa a jeho dcéry novičkom.
Ďalšie operácie z rokov 2018 a 2019 boli namierené proti médiám a parlamentu v Gruzínsku.