0

Americký exdiplomat: Za Trumpovu vládu by som sa hanbil

autor: , 01.11.2020 19:00
Donald Trump
Americký republikánsky prezident Donald Trump. Autor: ,

Americký prezident Donald Trump podkopáva základné princípy, na ktorých je postavené NATO. Tvrdí to dlhoročný diplomat Spojených štátov Keith Eddins, ktorý v rokoch 2008 až 2010 pôsobil na americkej ambasáde na Slovensku, z toho v rokoch 2009 až 2010 ako chargé d'affaires. Eddins, ktorý teraz vyučuje na Oregonskej univerzite, v amerických prezidentských voľbách podporí demokrata Joea Bidena. Pre Pravdu vysvetlil, aký má podľa neho Trumpovo vládnutie vplyv na USA. So Slovenskom Eddinsa okrem iného stále spája kocúr Hobbes, ktorého si adoptoval z útulku.

Tridsať rokov ste ako diplomat slúžili počas rôznych vlád republikánov aj demokratov. Je s Donaldom Trumpom v Bielom dome niečo iné?

Je veľa slov, akými sa dá opísať súčasná vláda. Je to strašidelné, deprimujúce, smutné. Hovorím za seba. Ale aj mnoho bývalých či súčasných amerických diplomatov má pocit, že táto vláda porušila absolútne všetky normy. Je to katastrofa. V zmysle procesov, ktorými sa diplomacia riadi, ale aj v súvislosti s tým, čo by malo byť jej obsahom.

Pracovali by ste pre Trumpovu vládu, ak by vás o to niekto požiadal?

Jednoznačne nie. Väčšina ľudí, ktorí sa rozhodli vstúpiť do jej služieb, sú druho-, treťo- až štvrtotriedne kádre. Nechcem tak označiť všetkých. Ale taká je nemalá časť ľudí, ktorých Trumpova vláda nominovala do politických funkcií, lebo mnohí ju odmietli.

Na druhej strane po celom svete pôsobí veľa amerických diplomatov a robia si svoju prácu. Mnohí z nich určite nie sú nejakí fanatickí podporovatelia Trumpa. Ako sa im slúži?

Do istej miery je potrebné oddeliť politických nominantov od kariérnych diplomatov. Tí druhí sú v zložitej pozícii. Prisahali na ústavu a slúžia americkým občanom. Mnohí sa rozhodli, že budú pokračovať s tým, že Trumpova vláda sa raz skončí a veci sa aspoň čiastočne vrátia do normálu. Rešpektujem to. Urobil som podobné rozhodnutie v minulosti. Nesúhlasil som s irackou vojnou. Azda mi to aj môžete vyčítať, ale zostal som slúžiť Američanom, hoci som bol proti tomu, čo urobila moja vláda. Chápem však aj diplomatov, ktorí za Trumpa skončili. Bol to napríklad veľvyslanec v Mexiku, chargé d'affaires v Číne a ľudia, o ktorých ste ani nepočuli. Skončila ambasádorka na Ukrajine Marie Yovanovitch, moja dobrá priateľka, kolegyňa a skvelý človek. Ak Trumpa zvolia opäť, bude pre mnohých ešte oveľa zložitejšie zostať vo vláde. A nebude sa to týkať len diplomatov, ale aj napríklad pracovníkov ministerstva spravodlivosti či ďalších rezortov. Nesúhlasil som s vojnou v Iraku, sklamali ma niektoré ďalšie politické rozhodnutia Bushovej vlády. Nemal som však pocit, že musím rezignovať. Bolo to aj preto, že v najhoršej fáze irackej vojny som bol vo Washingtone, takže som ju ako diplomat nemusel vysvetľovať a brániť v zahraničí. V prípade Trumpa by som sa hanbil za to, ako nerešpektuje našu ústavu, základné ľudské práva či to, ako má fungovať vládnutie. Viem, že pre mnoho ľudí je veľmi zložité slúžiť v tejto situácii.

Predstavme si, že by som robil rozhovor s nejakým aktívnym americkým veľvyslancom, napríklad s ambasádorkou na Slovensku. Samozrejme, diplomati budú brániť rozhodnutia vlády, hoci ju vedie Trump. Je to problém?

Ak sa ich budete pýtať na politiku Bieleho domu, buďte taký tvrdý, ako by ste boli na kohokoľvek iného. Pýtajte sa, prečo USA vystúpili z Parížskej klimatickej dohody, prečo Amerika nepredĺžila platnosť zmluvy New START (dohoda s Ruskom o znížení počtu strategických zbraní, ktorá vyprší vo februári, pozn. red.), prečo sme opustili Kurdov na Blízkom východe. Čo sa týka osobných názorov, je, samozrejme, na vás, čo by ste sa ich spýtali, ale ja by som nebol príliš tvrdý. Diplomati sú v nemožnej pozícii, vo veľmi zložitej situácii. Okrem toho nie vždy viete, čo dokážu urobiť v zákulisí.

Bývalý chargé d'affaires americkej...
Bývalý chargé d'affaires americkej ambasády na Slovensku Keith Eddins. Autor: SITA, Nina Bednáriková

Trumpovu vládu ste označili za strašidelnú. Ale aj v strednej Európe je mnoho ľudí, ktorí tvrdia, že nie je taká, čo sa týka zahraničnej politiky. USA napríklad po anexii Krymu posilnili svoju vojenskú prítomnosť v regióne. Je to dobrý znak?

Chápem, čo hovoríte. V súvislosti s NATO a bezpečnostnou politikou sme boli svedkami špecifických rozhodnutí takpovediac na pracovnej úrovni, ktoré viedli k posilneniu obrany východného krídla aliancie. Ale nedajú sa ignorovať širšie záležitosti. Týkajú sa toho, ako aliancia funguje. Trump to buď odmieta pochopiť, alebo to pochopil, ale z politických dôvodov odmieta prijať realitu. Tým, že to robí, však podkopáva základné princípy, na ktorých je aliancia postavená. Spochybňuje americké záväzky k NATO. Veľa som pracoval v prostredí aliancie, transatlantické vzťahy sú pre mňa mimoriadne dôležité. Jedna vec je, keď Trump tlačí na spojencov, aby v obranných otázkach urobili viac. Niečo úplne iné je, keď sa z nich vysmieva, keď ich obviňuje z niečoho, čo neurobili. Pozrite sa na klimatickú politiku. Amerika s Trumpom odmieta byť súčasťou globálneho úsilia riešiť klimatické zmeny. Na každé rozhodnutie, ako je napríklad spomenutá obrana Európy, pripadajú viaceré problémy, ktoré oslabili americké postavenie vo svete.

Dajú sa za úspech Trumpovej zahraničnej politiky pokladať mierové dohody Izraela so Spojenými arabskými emirátmi, s Bahrajnom či normalizácia vzťahov so Sudánom?

Priznávam Trumpovej vláde tento úspech. Mám však aj výhrady. Biely dom úplne ignoruje hlavný problém. Teda izraelsko-palestínske vzťahy. Normalizácia kontaktov so Sudánom je v poriadku. Je fajn, že Izrael má mierovú dohodu s Bahrajnom, hoci tieto dve krajiny predsa ani nikdy nebojovali. Izraelsko-palestínske vzťahy sú však v horšom stave, ako keď Trump nastúpil do úradu. Malé mierové dohody s krajinami na Blízkom východe sú pre prezidenta v prvom rade politickou záležitosťou. Ako keď vyhlásil, že by mohol pomôcť Arménsku v konflikte o Náhorný Karabach. Predpokladám, že mu niekto povedal, že v Kalifornii žije veľa voličov arménskeho pôvodu. Je to snaha Trumpa k sebe prilákať isté voličské bloky, pri ktorých sa domnieva, že by sa im jeho politika mohla páčiť.

Je súčasný šéf Bieleho domu tvrdý na Rusko, ako to rád o sebe vyhlasuje?

Dá sa povedať, že je to zveličovanie či klamstvo alebo prekrucovanie reality. Vzťahy Washingtonu s Ruskom sú komplexné. Opisovať ich jednou vetou, že je prezident tvrdý na Rusko, je naivné. Ale keď to Trump vyhlasuje, tak ja by som argumentoval, že veľa toho prezident smerom k Moskve neurobil. Zostali nejaké sankcie a ďalšie aj pribudli. No Trump nechal doma ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi voľnú ruku. Amerika nemá veľa možností, ako ovplyvniť rozhodnutia Kremľa. Ale aspoň sme počas éry ZSSR aj súčasného Ruska boli v minulosti ochotní kritizovať zabíjanie ľudí, otravy, bombardovanie Grozného, nátlak na Andreja Sacharova a podobne. Momentálne príliš veľa takýchto vecí USA ignorujú. Každý z nás môže mať nejaký názor na to, čo chcelo Rusko počas amerických prezidentských volieb v roku 2016 dosiahnuť. Minimálne to však vyzerá tak, že Moskva očakávala, že Hillary Clintonová vyhrá a chcela ju spochybniť a tak oslabiť. Chcel Kremeľ viac? Neviem. Možno Rusko s Trumpom uspelo, ale ani s tým nerátalo. Zhodnotí to až história. Trump však zásah Ruska spochybňuje. Je to znak slabosti a zbabelosti, nie sily a odvahy.

Zmenil Trump Ameriku zvnútra?

Je zaujímavé pozrieť sa na USA a porovnať to s tým, čo od 90. rokov zažívala stredná a východná Európa. Keď som bol na Slovensku, na našu ambasádu boli nahnevaní niektorí ľudia, pretože sme podporovali nezávislosť súdnej moci, prokurátorov či slobodu tlače. Pamätám si, že som napísal komentár o legislatíve týkajúcej sa whistleblowerov (Úrad na ochranu oznamovateľov protispoločenskej činnosti na Slovensku stále nie je funkčný, pozn. red.). Hovorili sme o právnom štáte, o boji proti korupcii, o dobrom a transparentnom vládnutí. Bol som hrdý na to, že to robíme. Podobne to bolo v Česku a do určitej miery v Rusku, kde som pôsobil. V USA teraz riešime rovnaké problémy. Kladieme si podobné otázky. Priamo rozmýšľam nad mojimi skúsenosťami zo strednej Európy, keď v USA diskutujeme, ako by mali prokurátori postupovať v prípadoch vysokopostavených predstaviteľov moci, ako by si súdna moc mala zachovať nezávislosť od politikov. Niekedy ľudia zvonka, aj zo strednej Európy, nevnímajú tú hnilobu, a používam toto extrémne slovo zámerne, ktorú teraz vidíme v súvislosti s tým, ako americká vláda momentálne funguje.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
0 debata debata
Viac na túto tému: #prezidentské voľby v USA #Joe Biden #Donald Trump #americké politika