Celkovo je v USA oprávnených voliť 239 247 182 ľudí. Vyplýva to z údajov portálu United States Elections Project. Podľa agentúry AP však už viac ako 93 miliónov Američanov svoj hlas odovzdalo poštou alebo v predstihu osobne na určených miestach. Počet ľudí využívajúcich uvedené spôsoby hlasovania sa oproti voľbám z roku 2016 zvýšil aj pre obavy z čakania v radoch v spojitosti so šírením koronavírusu SARS-CoV-2.
Hlasovanie poštou a v predstihu počas pandémie má vplyv aj na proces sčítavania hlasov. Postupy v jednotlivých štátoch sú rôzne, čo sťažuje predpovede v súvislosti s výsledkami, upozorňuje agentúra AP.
Otváracie časy volebných miestností závisia od konkrétneho štátu. V štátoch New York a Iowa bude možné hlasovať až do 21.00 h (03.00 h a 04.00 h SEČ). Na Floride, ktorá je jedným z kľúčových štátov, sú miestnosti otvorené od 07.00 do 19.00 h (13.00 – 01.00 h SEČ).
Priebeh volieb je pokojný, no Biely dom sa pripravuje na protesty
Svoj hlas v amerických prezidentských voľbách už odovzdalo približne 102 miliónov voličov, pričom väčšina poštou. Voľby majú zatiaľ pokojný priebeh, Biely dom sa napriek tomu pripravuje na nepokoje. V utorok o tom informovala americká televízia CNN.
Biely dom je obkolesený vysokým plotom, ktorý bol nainštalovaný v noci na utorok. Orgány však neevidujú nijakú konkrétnu hrozbu, ide výlučne o preventívne opatrenie, uvádza CNN. Na možné protesty v Washingtone sa pripravujú aj obchody a podniky, ktoré si výklady zakrývajú preglejkami.
Biden očakáva najvyššiu volebnú účasť v amerických dejinách
Demokratický prezidentský kandidát Joe Biden v utorok počas zhromaždenia v meste Filadelfia v štáte Pensylvánia vyhlásil, že v tohtoročných voľbách očakáva historicky najvyššiu účasť voličov. Informovala o tom spravodajská televízia CNN.
„V tomto roku bude voliť najviac v amerických dejinách,“ povedal Biden davu svojich stúpencov. Podľa neho sa dá očakávať, že vo voľbách bude hlasovať viac ako 150 miliónov ľudí.
Sudca nariadil pošte skontrolovať, či odoslala všetky odovzdané hlasy
Americký federálny súd nariadil v utorok Poštovej službe Spojených štátov (USPS), aby vo vybraných štátoch a okresoch urýchlene zaslala všetky korešpondenčné hlasy, ktoré sa nachádzajú v jej pobočkách. Informovala o tom televízia CNN.
USPS musí začať s kontrolu svojich pobočiek vo vybraných štátoch, kde v ostatných dňoch dochádza k najväčším omeškaniam v zasielaní korešpondenčných hlasov, a to do 15.00 h miestneho času (21.00 h SEČ). Cieľom je „zaručiť, aby žiadne hlasovacie lístky neboli zdržané a aby sa identifikované hlasovacie lístky okamžite odoslali,“ uviedol Emmet Sullivan, sudca federálneho dištriktu Kolumbia.
Prvá dáma USA hlasovala na Floride, prišla bez rúška
Prvá dáma USA Melania Trumpová odovzdala v utorok svoj hlas v prezidentských voľbách vo volebnej miestnosti v Palm Beach v americkom štáte Florida. Informoval o tom spravodajský portál The Hill.
Portál vo svojej správe upriamil pozornosť aj na to, že Trumpová, ktorá sa pred nedávnom zotavila z nákazy koronavírusom SARS-CoV-2, nemala pri vstupe do volebnej miestnosti dýchacie cesty prekryté rúškom ani iným spôsobom.
Na otázku reportéra, prečo nehlasovala predčasne so svojím manželom na Floride, Trumpová odpovedala, že „dnes je deň volieb, preto som sa rozhodla prísť sem a hlasovať“.
Ak viacero kľúčových štátov zverejní výsledky dostatočne rýchlo, jeden z kandidátov môže získať potrebnú väčšinu hlasov (270) z celkového počtu voliteľov (538) aj bez toho, aby bolo známe, kto vyhral v iných štátoch, píše AP. Pozornosť sa v tejto súvislosti podľa agentúry sústredí na štát Florida, ktorý umožňuje spracovávať hlasy zaslané poštou už 22 dní pred oficiálnym dňom volieb. Ak by Trump „stratil“ Floridu, bude preňho veľmi zložité získať 270 hlasov potrebných na to, aby porazil Joea Bidena. Štáty Georgia a Severná Karolína by takisto mohli volebné hlasy spracovať v krátkom čase. Oba z nich sú považované za rozhodujúce pre Trumpa, pripomína AP a upozorňuje, že ani jeden z nich – na rozdiel od Floridy – nemá skúsenosti so spracovávaním veľkého počtu hlasov odoslaných poštou. Celkové výsledky volieb môžu naznačiť i čiastočné výsledky zo štátov Iowa a Ohio.
Každý z kandidátov ponúka v súvislosti so súčasnými krízami, ktorým USA čelia, odlišnú víziu smerom do budúcnosti. Ako píše agentúra AP, prezident Donald Trump podceňuje pandémiu koronavírusu SARS-CoV-2, hoci počty prípadov v krajine stúpajú. Kritizoval guvernérov, ktorí s cieľom zabrániť šíreniu nákazy zaviedli opatrenia. Prezident takisto organizoval v rámci svojej kampane zhromaždenia, kde boli prítomné davy ľudí a často počas toho nemali na tvárach rúška a nedodržiavalo rozstupy. Republikáni pokračovali v „práci v teréne“ počas celého obdobia kampane, píše AP.
Demokrati na jar prerušili fyzické zhromaždenia a kampaň organizovali prostredníctvom technológii. Verejné zhromaždenia – za dodržiavania obmedzení – obnovili v septembri. Joe Biden tvrdí, že bude v súvislosti s koronavírusom rešpektovať rady odborníkov. Sľúbil, že bude spolupracovať so štátnymi a miestnymi úradmi v krajine s cieľom zaviesť povinné nosenie rúšok a požiadal Kongres, aby schválil balíček opatrení.
V rasovej otázke podľa AP Trump označil protesty proti rasizmu v krajine za radikálne a zdôrazňuje „zákon a poriadok“ s cieľom zapôsobiť na svoju volebnú základňu tvorenú prevažne bielymi Američanmi. Takisto opakovane spochybnil dôveryhodnosť korešpondenčného hlasovania. Prezident USA už mesiace bez akéhokoľvek dôkazu tvrdí, že hlasovanie poštou môže vytvoriť priestor pre volebné podvody.
Biden si uvedomuje prítomnosť systémového rasizmu, stavia sa do pozície zjednotiteľa a za svoju kandidátku na post viceprezidentky si vybral Kamalu Harrisovú. Táto senátorka za štát Kalifornia je prvou Afroameričankou a zároveň prvou Američankou ázijského pôvodu, ktorá sa stala viceprezidentskou kandidátkou.
Prezidentskí kandidáti majú takisto výrazne odlišné názory na klimatické zmeny, životné prostredie, dane či reguláciu na federálnej úrovni.
Trump, ktorý bol pôvodne známy ako podnikateľ s nehnuteľnosťami, bol za prezidenta zvolený v novembri 2016. Od volebného zhromaždenia dostal 304 hlasov, zatiaľ čo demokratka Hillary Clintonová 227. Prezidentskú prísahu zložil 20. januára 2017 a stal sa v poradí 45. prezidentom USA. Ako tretí prezident v dejinách Spojených štátov čelil hrozbe odvolania. Tento takzvaný proces impeachmentu však vďaka republikánskej väčšine v Senáte neprešiel.
Biden, ostrý kritik Trumpovej politiky, bol viceprezidentom počas pôsobenia predchádzajúceho prezidenta Baracka Obamu (2009–2017). Práve na Obamov štýl chce po zvolení za prezidenta nadviazať. Biden bol 18. augusta 2020 oficiálne nominovaný ako prezidentský kandidát za Demokratickú stranu. V histórii USA sa stal vo veku 77 rokov najstarším kandidátom na post hlavy štátu.