„Vážne? Toto je tvár novej novozélandskej ministerky zahraničia? Tvárové tetovanie nie je práve to, čo by patrilo k uhladenému, civilizovanému vzhľadu diplomata 21. storočia,“ napísala Piersonová na twitteri.
Mnoho diskutérov jej príspevok odsúdilo ako rasovo a kultúrno necitlivý a upozornilo na to, že tetovanie „moko“ je súčasťou kultúry pôvodných obyvateľov Nového Zélandu.
Piersonová však novozélandskému serveru Stuff povedala, že si za svojimi výrokmi stojí a že tvárové tetovanie je podľa nej „škaredé na komkoľvek, nech je biely, hnedý alebo čierny“.
Nanaia Mahutaová je členkou novej vlády, ktorú novozélandská premiérka Jacinda Ardernová predstavila v pondelok. Premiérka, ktorej Novozélandská strana práce s prevahou zvíťazila v októbrových parlamentných voľbách, označila kabinet za „neuveriteľne rozmanitý“. Reakcia na novú vládu boli podľa BBC v krajine prevažne pozitívne.
Potom, čo spisovateľka skritizovala tetovanie šéfky diplomacie na twitteri, objavili sa výzvy na stiahnutie jej knihy z predaja. Popredný novozélandský internetový obchod Mighty ape v reakcii na to knihu (Western Values Defended: A Primer) z ponuky odstránil a oznámil, že už nebude znovu dostupná.
Tradičné tetovanie moko pokrýva u maorských mužov celú tvár, u žien bradu. Symbolizuje spojenie človeka s jeho predkami a je vyjadrením jeho kultúrnej identity. „Maorovia považujú tvár či hlavu za obzvlášť posvätnú, takže i tetovanie na tvári a na hlave je zvlášť posvätné,“ povedala BBC Mera Leeová-Penehiraová, ktorá vyučuje v maorskej vzdelávacej inštitúcii Te Whare Wananga o Awanuiarangi.
Tradícia tvárového tetovania začala v polovici 19. storočia na Novom Zélande vymierať v súvislosti s kolonizáciou a príchodom kresťanských misionárov, ktorí ho považovali za nevkusné. Až koncom 20. storočia bol záujem o „moko“ znovu oživený.