Čo vás na stále nie finálnych výsledkoch amerických prezidentských volieb najviac zaujalo, prekvapilo či dokonca šokovalo?
Prieskumy boli očividne problematické. Mysleli sme si, že budú v rámci merateľného omylu. V prípade, že by štatistické vzorky agentúr fungovali tak, ako ony predpokladali, tak by sme neboli svedkami toho, čo pozorujeme. Najmä Trumpove výsledky, ale aj celkovo republikánov, sú oveľa lepšie, ako sa predpokladalo. Pre veľa ľudí je to budíček.
V akom zmysle?
Že keby sme neboli uprostred koronakrízy, ktorú podľa mnohých voličov Trump podcenil, tak by prezident asi voľby vyhral bez problémov. Je to pre osobnosť šéfa Bieleho domu, ktorá je taká, aká je. Trump okrem toho však ťaží z republikánskej značky. V americkom podvedomí je táto strana spojená s konceptami, ako sú právo a poriadok či ekonomické slobody. Okrem toho je väčšina Američanov skôr konzervatívnejšia, najmä čo sa týka kultúrnych otázok. Republikáni sú strana, ktorej ľudia veria, že bude pri moci presadzovať konzervatívne politiky. Najmä v súvislosti s kultúrnymi a so sociálnymi vecami.
Trump si teda osvojil republikánov a oni si osvojili jeho.
Mnoho ľudí si v roku 2016 myslelo, že Trump nemôže byť autentický konzervatívny kandidát. Očakávalo sa, že silno nábožensky založení ľudia by sa od neho mohli odvrátiť. Lenže republikánske elity ho pre voličov posvätili.
Pred voľbami ste robili prieskum, podľa ktorého bola väčšina Trumpových podporovateľov z roku 2016 spokojná s tým, ako prezident plní sľuby. Prešli nejakí stúpenci republikána k demokratovi Joeovi Bidenovi?
Takých voličov by mohlo byť päť až desať percent. Náš prieskum ukázal, že takmer 90 percent respondentov si myslí, že prezident splnil väčšinu sľubov, my sme sa pozreli na päť z nich. Najväčšie výhrady mali ľudia k boju s korupciou, alebo, ako to nazval Trump, k snahe vyčistiť močiar. Ale to bol pomerne vágny sľub. Takmer všetci republikáni však oceňovali Trumpovu obchodnú politiku s Čínou či to, ako sa postavil k imigrácii z Mexika.
Od Trumpa k Bidenovi prešli ľudia, ktorí mali pocit, že prezident sľuby nesplnil. Dalo by sa to chápať. Na druhej strane je náročné si predstaviť, že by Biden plnil niektoré Trumpove sľuby, napríklad o stavbe múru. Je to tak?
Je to veľmi dobrý postreh. Demokrati boli istým spôsobom v pasci. Nemohli Trumpa kritizovať, že postavil príliš málo múru. Prezidentove sľuby majú nacionalistický nádych. Ale môžu demokrati oponovať, keď Trump povie, že vždy bude pre neho Amerika prioritou? V prípade, že niekto chce byt zvolený, ťažko môže povedať, že by to tak nemalo byť. Niektoré Trumpove sľuby sú univerzálne a je to súčasť taktiky. Ale výsledky volieb nemali byť až také tesné, ako to momentálne vyzerá. Pravdepodobne Bidenova kampaň urobila chybu, keď nepriniesla viac konkrétnych sľubov. Politicky sa tábor demokratov sústredil na osobu kandidáta. Jedným zo sľubov, ktoré Biden opakoval, ale asi nie dosť často, bolo, že ochráni zdravotnícku reformu Baracka Obamu. Väčšina Američanov podporuje, aby sa zachovala, ale chce jej legislatívne zlepšenie.
A to hovoril o zdravotníckej reforme aj Trump. Štyri roky rozprával o krásnom pláne, ako nahradiť Obamacare, však?
Je to jeden z prípadov, keď zavádzal. Očividne republikáni alternatívu nemali. Na druhej strane, ako som naznačil, nebolo celkom dostatočné postaviť kampaň na tom, že Biden nie je Trump. Demokrati mali viac hovoriť o riešeniach a o tom, čo chcú dosiahnuť. Potom by mali ľudia väčší dôvod voliť Bidena, nielen hlasovať proti Trumpovi. Voliči už prezidenta poznajú a hoci ho veľmi radi nemajú, niektorí si naňho už zjavne zvykli.
Mali si však zvyknúť? Trump nielen rétoricky prekročil mnohé normy.
Prezident nerobil ilegálne veci, ale robil nezvyčajné veci. Je to určite krok zlým smerom. Ale aj opozícia a veľká časť médií ho ešte pred nástupom do úradu označili za autoritára. Republikáni to mohli odmietnuť ako absolútne neobjektívny prístup. Trumpa zvolili legitímne. Demokrati ho však vnímajú ako takmer civilizačnú hrozbu, pretože reprezentuje iné hodnoty. Počas Trumpovho prvého obdobia rástla nevraživosť medzi politickými elitami, ale často aj medzi ľuďmi, ktorým na politike záleží. Podľa mňa však vina nie je na sto percent len na jednej strane. Republikánsky prezident zničil mnohé normy. A to je chyba. No ako som už spomenul, časť politickej ľavice a médií sa už pred jeho nástupom do úradu rozhodla, že ho bude kritizovať za všetko.
Ak hovoríte, že stúpajúca nevraživosť v USA nie je na sto percent len chyba jednej strany, ako by ste tú zodpovednosť rozdelili?
Neviem to celkom rozdeliť na straníckej úrovni. Ale značnú časť viny by som pripísal technologickým hráčom, teda sociálnym médiám. Rovnako straníckym televíznym staniciam, kde sú novinári a analytici, ktorí šikovne nájdu na politikov ich odpudivé výroky i činy. Potom z toho robia správu dňa, hoci možno niekedy ide len o niečo, čo zaznelo na nejakom mestskom zastupiteľstve. Stratili zmysel pre cit, keď vyžadujú, že každú takúto vec musia všetci odsúdiť, inak nie sú dobrí demokrati či, naopak, republikáni.