Bidena čaká takmer nemožná misia

V politike je skoro 50 rokov, ale teraz od neho budú všetci žiadať, aby sa zmenil na kúzelníka. No hoci bude demokrat Joe Biden ako americký prezident najmocnejšou osobou na svete, magické schopnosti nezíska ani vstupom do Bieleho domu.

, 09.11.2020 09:15
Election 2020 Biden Photo Gallery Foto: ,
Joe Biden s Kamalou Harrisovou, ktorá bude viceprezidentka.
debata (144)

Po vláde republikána Donalda Trumpa má zjednotiť krajinu a vyliečiť Ameriku z extrémnej polarizácie. Zároveň má pohnúť USA vpred, no tak, aby bral do úvahy, čo si myslia republikáni. A má obnoviť postavenie Spojených štátov na medzinárodnej scéne a spolupracovať so spojencami, ale nemá sa hrať na svetového policajta a vždy má uprednostňovať diplomatické riešenia.

„Poďme si dať navzájom šancu. Prišiel čas, aby sme nechali bokom drsné reči, ubrali plyn, opäť si navzájom venovali pozornosť a znovu sa počúvali. Teraz je čas vyliečiť Ameriku,“ vyhlásil Biden v prejave po ohlásení výsledkov. Pripomenul, že si Američania želajú, aby spolu demokrati a republikáni spolupracovali.

Boj o Georgiu

Čo môže Biden dokázať, keď novozvolený prezident ani nevie, či mu Senát, ktorý asi budú naďalej ovládať republikáni, bude ochotný schváliť členov kabinetu?

Na prvý pohľad má Biden výrazný politický mandát. Porazil úradujúceho prezidenta, čo sa naposledy podarilo v roku 1992 Billovi Clintonovi, ktorý vyhral nad Georgeom Bushom starším. Z neoficiálnych výsledkov vyplýva, že Biden získal okolo 50,6 percenta hlasov, kým Trump 47,7 percenta. V Zbore voliteľov by mohol mať demokrat viac ako 300 elektorov z celkového počtu 538. Keď to pred štyrmi rokmi dokázal Trump, tvrdil, že to bolo drvivé víťazstvo.

Politicky by sa demokratom výrazne uľavilo, keby sa im podarilo získať hornú komoru Kongresu. Cesta k tomu vedie cez voľby o dve senátne kreslá v Georgii. Bojovalo sa o ne už v utorok minulý týždeň, ale ani jeden z kandidátov nezískal viac ako 50 percent. Preto sa hlasovanie bude v januári opakovať.

Demokrati dúfajú, že Bidenova výhra v Georgii bude ešte viac mobilizovať ich voličov, a tí do Senátu posunú ich kandidátov Jona Ossoffa a Raphaela Warnocka. Republikáni, naopak, veria, že presvedčia hlasujúcich, že horná komora Kongresu má byť protiváhou demokratickému prezidentovi a voľby vyhrajú David Perdue a Kelly Loefflerová.

„Ak republikáni zvíťazia v Georgii a udržia si kontrolu nad Senátom, Bidenov politický mandát nebude veľmi výrazný. Šéf hornej komory Kongresu bude prezidentovi sťažovať život. Je možné, že Biden sa bude pri vládnutí musieť spoliehať na prezidentské dekréty a na právomoci, ktoré má v oblasti zahraničnej politiky,“ skonštatoval pre Pravdu Brian Frederick, profesor politológie z Bridgewaterskej štátnej univerzity v Massachusetts.

Obnovenie slušnosti

Biden sa narodil 20. novembra 1942 v Scrantone v Pensylvánii. Po prvý raz ho do Senátu zvolili už v roku 1972. Takmer sa však politickej kariéry vzdal, lebo mu pri automobilovej nehode zomrela manželka a dcérka. No nakoniec v Senáte zostal, vychovával dvoch synov, za ktorými každý večer cestoval vlakom z Washingtonu do Delaware, čo mu trvalo asi 90 minút. V hornej komore zastával mimoriadne významné posty. Bol šéfom výboru pre spravodlivosť a zahraničnopoli­tického výboru. O prezidentskú kandidatúru sa uchádzal už v rokoch 1988 a 2008, no bezúspešne. V rokoch 2009 až 2017 bol viceprezidentom Baracka Obamu.

Podľa niektorých pozorovateľov by mu tieto dlhodobé skúsenosti mohli pomôcť, keď sa bude snažiť presadiť niektoré veľké iniciatívy, hoci by mal proti sebe republikánsky Senát. Biden a Mitch McConnell (predseda republikánskej väčšiny v Senáte) by aspoň z času na čas mohli nájsť spoločnú reč. Myslí so to Chris Coons, demokratický senátor z Delaware.

„Už rokovali o dôležitých veciach predtým. Majú za sebou niektoré tvrdé, dokonca by som povedal, že trpké boje v súvislosti s nomináciami sudcov. Ale aj v najťažších časoch zostali priateľmi, minimálne si zachovali pracovné vzťahy,“ povedal Coons pre portál Politico o Bidenovi a McConnellovi.

„Neočakávajme, že demokratický prezident presadí nejaký nový zelený údel či akúkoľvek formu nového údelu. Biden však v Bielom dome obnoví slušnosť, rešpekt a dôstojnosť, čo bude stačiť,“ reagoval pre Pravdu profesor politológie John Pitney z Claremont Mc- Kenna College v Kalifornii.

Nový zelený údel je politický plán, ako Ameriku na ekonomickej a sociálnej úrovni pripraviť na boj s klimatickými zmenami. Má podporu najmä progresívnejšieho spektra americkej politickej scény. Biden bude mať problém plán presadiť pri súčasnej konštelácii v Kongrese. Novozvolený prezident však povedal, že vráti Ameriku do Parížskej klimatickej dohody, z ktorej Trump vystúpil.

Demokrat v Bielom dome sa chce sústreďovať na zlepšenie prístupu Američanov k zdravotnej starostlivosti, na zmenu systému pôžičiek pre študentov, reformu súdnictva, problém rasovej diskriminácie či na infraštrukturálne projekty.

„Biden má pred však sebou takmer nesplniteľné úlohy,“ myslí si Kenneth Warren, profesor politológie na Saintlouiskej univerzite. „Pandémiu nemáme pod kontrolou. Je možné, že sa to ešte zhorší, lebo časť Američanov odmieta nosiť masky a dodržovať sociálny odstup. Veľa ekonómov tvrdí, že nás čakajú značné hospodárske problémy. Biden má obmedzené možnosti, ako s tým bojovať, keďže Trump pandémiu nikdy nebral vážne. Na druhej strane, do Bieleho domu demokrat prinesie zmenu. Američania očakávajú, že Biden veci upokojí. Pokúsi sa krajinu zjednotiť a zlepšiť vzťahy najmä s našimi priateľmi vo svete. Väčšina ľudí aj zahraničných lídrov Bidena v Oválnej pracovni privíta,“ povedal pre Pravdu Warren.

© Autorské práva vyhradené

144 debata chyba
Viac na túto tému: #Joe Biden #Donald Trump #prezidentské voľby v USA #americká politika #Kamala Harrisová
Flowers