Mal by tak urobiť ešte pred tým, než v januári odovzdá prezidentský úrad svojmu nástupcovi Joeovi Bidenovi, informovala v pondelok televízia CNN, pre ktorú to potvrdili dvaja nemenovaní americkí predstavitelia.
V Afganistane v súčasnosti pôsobí zhruba 4500 a v Iraku 3000 príslušníkov armády USA. Na základe Trumpovho očakávaného nariadenia by v oboch krajinách malo zostať len po 2500 amerických vojakov.
Velitelia americkej armády podľa CNN očakávajú, že Trumpov oficiálny príkaz na odsun príde v najbližších dňoch, zrejme ešte tento týždeň. Pentagón už vyzval príslušných veliteľov, aby sa na takýto krok začali pripravovať. Pentagón ani Biely dom sa k správe bezprostredne nevyjadrili.
K odsunu stanoveného počtu vojakov by podľa CNN malo dôjsť do 15. januára. Novozvolený prezident USA Joe Biden by sa mal ujať moci o päť dní neskôr, teda 20. januára.
Donald Trump 9. novembra odvolal z funkcie ministra obrany Marka Espera, s ktorým sa názorovo rozchádzal vo viacerých otázkach. Jednou z nich bol podľa agentúry DPA zrejme aj Esperov nesúhlas s podľa neho predčasným sťahovaním amerických vojakov z oblastí konfliktov v zahraničí.
Nový úradujúci šéf Pentagónu Christopher Miller naopak počas minulého víkendu zverejnil v amerických médiách list, v ktorom hovoril o únave USA z vojen v zámorí. „Všetky vojny musia skončiť,“ napísal Miller, podľa ktorého by sa mala americká armáda v zahraničí sústrediť skôr na podporné aktivity.
V Afganistane pôsobia americkí vojaci od roku 2001, v Iraku od roku 2003. Odchádzajúci prezident Trump sľuboval, že stiahne vojakov z oboch krajín už počas predvolebnej kampane pred predchádzajúcimi prezidentskými voľbami v roku 2016.
Šéf NATO varoval pred priskorým sťahovaním vojakov z Afganistanu
Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg varoval v utorok prezidenta USA Donalda Trumpa pred unáhleným stiahnutím vojakov z Afganistanu, ktorý by sa podľa neho mohol znova stať „základňou medzinárodného terorizmu“. Informovali o tom agentúry DPA a AFP.
Cena za príliš rýchly alebo nekoordinovaný odchod zahraničných jednotiek z Afganistanu by mohla byť privysoká, uviedol Stoltenberg vo vyhlásení po tom, ako americké médiá priniesli správy o plánoch Trumpa na urýchlenie odsunu vojakov zo stredoázijskej krajiny.
„Hrozí, že Afganistan sa znova stane základňou pre medzinárodných teroristov, kde budú plánovať a organizovať útoky na naše krajiny. A ISIS (Islamský štát) by mohol v Afganistane znovu vybudovať teroristický kalifát, o ktorý prišiel v Sýrii a Iraku,“ uviedol šéf Severoatlantickej aliancie.
Stoltenberg zdôraznil, že spojenci z NATO sú v Afganistane už takmer 20 rokov a žiaden z nich tam nechce zostať dlhšie, ako to bude nevyhnutné. Nórsky politik podľa vlastných slov očakáva, že všetci spojenci dodržia prísľub, že z Afganistanu sa stiahnu „koordinovane a organizovane“, keď „nastane správny čas“.
Stoltenberg tiež uviedol, že aktuálne v Afganistane pôsobí menej než 12-tisíc vojakov NATO a viac než polovica z nich nie je z USA. Dodal, že Aliancia bude aj po ďalšom odsune amerických jednotiek pokračovať v misii výcviku, poradenstva a podpory afganských bezpečnostných síl, ktorej financovanie je vyčlenené do roku 2024.