Obama sa obdivom k československej revolúcii spred 31 rokov vyznáva v prvom zväzku svojich pamätí, ktorý sa v utorok dostal do predaja. Československého a českého prezidenta Václava Havla v knihe označuje za jeden zo svojich vzorov, kým o jeho nástupcovi Václavovi Klausovi píše, že u neho posilnil obavy o odolnosť demokratických hodnôt v strednej Európe.
Obama bol prvým americkým prezidentom čiernej pleti; v Bielom dome úradoval v rokoch 2009 až 2017. Vo svojej novej knihe s názvom A Promised Land (Krajina zasľúbená) okrem iného spomína na svoj prejav o jadrovom odzbrojení, ktorý predniesol v apríli 2009 v Prahe.
Pri ceste na Pražský hrad vraj Obama myslel na to, ako Čechov a Slovákov v roku 1968 rozháňali sovietske tanky, o 21 rokov neskôr však svojimi pokojnými protestmi „vyvolali pád komunistickej vlády“.
Udalosti z konca roka 1989 v Československu sledoval ako 28-ročný študent práv na Harvardovej univerzite v malom pivničnom byte. „Pamätám si, že som bol ohromený a obrovsky inšpirovaný. Bol to rovnaký pocit, ktorý som mal o niečo skôr v rovnakom roku, keď som videl osamelú postavu, ako si stúpla do cesty tankom na (pekinskom) námestí Nebeského pokoja (Tchien-an -men),“ píše exprezident USA.
Snaha mnohých Čechov a Slovákov „zbaviť svet starých krutostí, hierarchií, rozdelenia, neprávd a nespravodlivostí“, súznela s hodnotami samotného Obamu, ktoré ho sprevádzali celý život až do pozície najmocnejšieho muža na svete.
Obama opisuje stretnutie s Václavom Havlom, ktorého – rovnako ako prvého juhoafrického černošského prezidenta Nelsona Mandelu – označuje za jeden zo svojich vzorov. Havlove eseje čítal ešte počas štúdií.
Posledný československý a prvý český prezident podľa neho dokázal zostať verný svojim hodnotám aj potom, čo sa stal hlavou štátu. To pre Obamu bolo dôkazom, že je možné zachovať si aj po vstupe do politiky „nepoškvrnenú dušu“.
Postava Václava Klausa, ktorý bol v čase Obamovej návštevy Prahy prezidentom Českej republiky, však u vtedajšieho amerického prezidenta vyvolávala obavy o odolnosť demokratických hodnôt. Podobným dojmom na neho pôsobil napríklad aj terajší turecký prezident Recep Tayyip Erdogan.
Ekonomická kríza z konca prvého desaťročia tohto storočia podľa Obamu viedla k nárastu nacionalizmu, antiimigrantských postojov a skepticizmu ohľadom hlbšej európskej integrácie, pričom Klaus bol stelesnením niektorých týchto postojov.
„Hoci sme sa snažili udržiavať našu konverzáciu v ľahkom tóne, to, čo som vedel o jeho verejných postojoch – že podporoval snahy o cenzúru v Českej televízii, že prehliadal práva gejov a lesbičiek a že je známym popieračom klimatických zmien – vo mne nevyvolalo zvlášť veľké nádeje ohľadom politických trendov v strednej Európe,“ píše Obama. Klaus by podľa neho dobre zapadol medzi republikánmi v americkom Senáte.
Prvý zväzok Obamových pamätí rozpráva o jeho začiatkoch v politike až po udalosti z roku 2011, keď ako prezident USA nariadil akciu, ktorej cieľom bolo zabitie teroristického vodcu Usamu bin Ládina. Očakáva sa, že prvý diel knihy bude bestseller, rovnako ako memoáre Obamovej manželky Michelle, ktoré vyšli v roku 2018 a ktorých sa predalo desať miliónov výtlačkov.
Obama chystá ešte ďalší diel memoárov, nie je však zatiaľ jasné, kedy by mal vyjsť.