Zvolený americký prezident Joe Biden si za ministra zahraničných vecí vybral ostrieľaného diplomata s pevnými osobnými väzbami na starý kontinent. „Vďaka silnej podpore spojenectiev, rokom stráveným v tínedžerskom veku vo Francúzsku a odhodlaniu podporovať demokraciu bude v Európe zvlášť vítaný ako niekto, kto dokáže vniesť stabilitu a predvídateľnosť do napätého transatlantického partnerstva,“ myslí si o 58-ročnom Blinkenovi Garret Martin, expert na medzinárodné vzťahy z Americkej univerzity.
„Tri desaťročia sa naplno angažuje v americkej zahraničnej politike, o mocenských koridoroch má komplexné znalosti. Pracoval pre zahraničný výbor Senátu, Biely dom i ako námestník ministra zahraničných vecí,“ zhrnul pre Pravdu Martin. „Blinken zďaleka nie je človek zvonka ako Rex Tillerson. Je to niekto, kto vie, ako funguje ministerstvo zahraničných vecí,“ vyzdvihol prednosti Bidenovho nominanta oproti prvému šéfovi diplomacie dosluhujúceho šéfa Bieleho domu.
Od Auschwitzu po Sýriu
Blinken sa narodil v New Yorku do rodiny investičného makléra a hudobníčky. Obaja rodičia mali európske židovské korene – otec Donald na Ukrajine a v Nemecku a matka Edith v Maďarsku. Rozviedli sa, keď mal Tony deväť rokov. Matka sa so synom usadila v Paríži, kde sa znova vydala. Vzala si elitného právnika Samuela Pisara, poľského Žida, ktorý prežil väznenie v nacistických koncentračných táboroch Majdanek, Auschwitz a Dachau. Pisar nedlho pred smrťou v rozhovore pre Washington Post spomenul, ako sa ho Tony neustále vypytoval, čo zažil ako chlapec za vojny: „Nasával do seba všetko, čo sa mi stalo, keď som bol v jeho veku. Myslím si, že to na neho urobilo dojem a dalo mu to ďalší rozmer, ďalší pohľad na svet a to, čo sa tu môže stať. Keď ho dnes znepokojuje jedovatý plyn v Sýrii, nevyhnutne musí myslieť na plyn, ktorý vyhubil celú moju rodinu.“
Blinken v administratíve Baracka Obamu neúspešne presadzoval výraznejšiu angažovanosť USA na Blízkom východe. "V Sýrii sme sa oprávnene snažili vyhnúť ďalšiemu Iraku tak, že sme neurobili príliš veľa. Urobili sme však opačnú chybu, keď sme urobili príliš málo,“ priznal v rozhovore pre CBS News s tým, že si bude do smrti vyčítať, že USA nedokázali zabrániť masovému zabíjaniu a vyháňaniu ľudí v Sýrii.
Američan v Paríži
Roky strávené v Paríži, kde jeho matku uznávajú ako neformálnu veľvyslankyňu americkej kultúry v Európe, budúceho ministra natrvalo poznačili. Dokonale si osvojil francúzštinu, rozumie Európanom, dodnes rád hrá futbal a muzicíruje na gitare, čo sú koníčky zo stredoškolských čias. Rob Malley, šéf Medzinárodnej krízovej skupiny, ktorý bol Blinkenov spolužiak, o vývoji jeho väzieb na Európu pre denník Guardian povedal: „Ako Američan v Paríži pocítil, čo to znamená byť Američanom s americkou kultúrou a hodnotami v čase, keď okolo bolo veľa antiamerikanizmu. Ale tiež videl, ako sa Francúzi pozerajú na Ameriku.“
Kým vo Francúzsku a aj inde v Európe očakávajú s príchodom Bidena a Blinkena oteplenie transatlantických vzťahov, v Budapešti podobný optimizmus nevládne. Denník Magyar Nemzet včera o nominácii Blinkena informoval pod titulkom „George Soros mohol postojačky aplaudovať Bidenovej voľbe“. Provládne noviny pripomenuli, že Blinkenov otec a jeho macocha, rodáčka z Budapešti, udržiavajú priateľské vzťahy s americkým finančníkom maďarského pôvodu a ním založené Archívy Otvorenej spoločnosti, ktoré sídlia v maďarskej metropole, už päť rokov nesú ich mená. Magyar Nemzet tiež pripomenul, že v rokoch 1994 až 1997, keď bol Donald Blinken veľvyslancom v Maďarsku, „manželia sympatizovali predovšetkým so socialistickou vládou a o Viktorovi Orbánovi, ktorý bol vtedy v opozícii, nemali vôbec dobrú mienku“.
Blízko k uchu
Nový šéf diplomacie bude mať vo Washingtone veľmi silnú pozíciu, predpovedá profesor Martin. „Blinken je už roky mimoriadne blízkym a vplyvným poradcom Bidena. Šéf diplomacie je veľmi prestížna funkcia, ale jeho vplyv závisí od toho, či má prístup k uchu prezidenta. To bude nepochybne prípad Blinkena a jeho zahraniční partneri budú vedieť, že hovorí v mene Bidena,“ dodáva.
Voľba Blinkena je podľa profesora Americkej univerzity v súlade s centristickou zahraničnopolitickou líniou demokratických elít, ktoré podporujú medzinárodné inštitúcie, spojenectvá a liberálny intervencionizmus. „Je to tiež v súlade s niektorými krokmi, ktoré Biden prisľúbil, predovšetkým, že jeho administratíva sa opätovne pripojí k parížskym klimatickým dohodám, obnoví pôsobenie USA v Medzinárodnej zdravotníckej organizácii WHO a potvrdí svoje záväzky voči NATO,“ konštatoval Martin.