Protesty sa konali v približne 70 francúzskych mestách vrátane Paríža, Štrasburgu, Lille, Rennes, Marseille, Lyonu, Bordeaux, Montpellieru či Nantes. Celkovo sa na nich podľa údajov ministerstva vnútra zúčastnilo približne 133.000 ľudí, z čoho len v Paríži protestovalo asi 46-tisíc demonštrantov. Organizátori odhadli účasť v celej krajine na 500-tisíc a v Paríži na 200-tisíc demonštrantov.
Zhromaždenia mali prevažne pokojný priebeh, avšak sporadicky ich sprevádzalo aj násilie a výtržnosti. Stalo sa tak v Paríži, kde malé skupiny maskovaných protestujúcich zaútočili na policajtov kameňmi, petardami a dlažobnými kockami. Podarilo sa im zapáliť fasádu francúzskej centrálnej a viacero policajných zátarás. Príslušníci poriadkovej polície odpovedali slzotvorným plynom, pričom došlo ak k fyzickým potýčkam. Polícia nasadila slzotvorný plyn voči násilníkom aj v bretónskom meste Rennes.
V Paríži utrpelo pri potýčkach zranenia 23 policajtov, vo všetkých francúzskych mestách sa ich zranilo dovedna 76.
Polícia zároveň v nedeľu informovala, že mimo Paríža sa na zranenia spôsobené policajtmi sťažovali dvaja demonštranti. Pre hlavné mesto dosiaľ obdobný údaj zverejnený nebol.
Agentúra AFP v nedeľu informovala, že v Paríži bol policajtmi zranený aj oceňovaný novinár na voľnej nohe, 24-ročný Ameer Alhalbi, ktorý v minulosti spolupracoval s AFP i časopisom Polka. Podľa generálneho tajomníka organizácie Reportéri bez hraníc (RSF) Christophe Deloire ho zranili „policajným obuškom“, pričom vyviazol zo zlomeným nosom a poraneným čelom a bol hospitalizovaný. Deloire dodal, že Alhalbi na demonštrácii pritom jasne vystupoval ako žurnalista.
Účastníci demonštrácií protestovali proti kontroverznému návrhu bezpečnostného zákona, ktorý by obmedzil právo zhotovovať a zverejňovať zábery policajtov pri výkone služby. Návrh tento týždeň schválila dolná komora francúzskeho parlamentu, v januári budú o ňom rokovať senátori.
Podľa kritikov by takýto zákon skomplikoval prácu novinárov a sťažil dokumentovanie prípadov neprimeraného policajného násilia či zneužívania služobného postavenia. Vláda naopak poukazuje na potrebu ochrany policajtov. Poukazuje pritom na prípady, keď sa v rámci kampaní na sociálnych sieťach odhaľujú osobné údaje zasahujúcich policajtov či dokonca ich príbuzných.
K protestným pochodom, ktoré organizovali novinárske aj občianskoprávne združenia, sa pridali aj krajne ľavicoví radikáli, environmentálni aktivisti či demonštranti z hnutia tzv. žltých viest, ktorí voči politike vlády protestujú už dva roky.