O predchádzajúcich strategických dokumentoch sa hovorilo najmä preto, že časť bývalej vládnej koalície mala problém, že Rusko označujú za hrozbu, hoci priamo takáto veta tam nebola. Ako nové stratégie odrážajú existujúci stav medzinárodnej scény?
Je dôležité, aby boli dokumenty takpovediac napasované na súčasné bezpečnostno-politické prostredie. Doteraz máme platné stratégie z roku 2005. Dokumenty z roku 2017 formálne neschválili. Stratégie z roku 2005 vychádzali z úplne iného bezpečnostno-politického prostredia, ako je to súčasné. Nové dokumenty oveľa lepšie reflektujú súčasné výzvy. Sme v svete, v ktorom vidíme oslabovanie tradičných inštitúcií medzinárodného liberálneho usporiadania, ktoré vznikli po druhej svetovej vojne. To sa dotýka odolnosti nášho a iných demokratických zriadení. Stratégie sa obšírne venujú rôznym aspektom zabezpečenia domáceho prostredia, či už ide o sociálnu inkluzívnosť alebo skvalitnenie vzdelávania a vedy, ako nástrojov nielen na boj s hoaxami, ale primárne aj na podporu ekonomickej stability spoločnosti a štátu. Keď sa pozrieme na medzinárodné prostredie, stratégie väčší dôraz kladú na geopolitické hrozby a súperenie medzi veľmocami, ktoré sledujeme. Jednou z týchto veľmocí, hoci skôr regionálneho charakteru, je Rusko.
Ako sa k nemu Slovensko stavia?
Stratégie v súvislosti s Ruskom síce zdôrazňujú snahu spolupracovať pri spoločných záujmoch, ale zároveň jednoznačne pomenúvajú hrozby, čo sa týka snáh Kremľa o podkopávanie medzinárodného práva, okupácie Krymu či hybridných aktivít zameraných na destabilizáciu súdržnosti spoločností krajín Európskej únie a NATO. Do hybridu môžeme zahrnúť aj vojenské kapacity neštátnych aktérov. Dokumenty to takto konkrétne neopisujú, ale jedným z trendov súčasnosti sú súkromné vojenské spoločnosti, ktoré aj v spolupráci so štátmi bojujú v konfliktoch po celom svete. Efektívnou obranou je posilnenie odolnosti našej spoločnosti, fungujúceho multilateralizmu a aktívna spolupráca na tvorbe spoločných politík v rámci EÚ a aliancie. Stratégie to popisujú rozsiahlym spôsobom.
Bezpečnostná stratégia viac ako v minulosti hovorí o Číne, ktorá je globálnejším hráčom ako Rusko, hoci Slovensku je geograficky vzdialenejšia. Dokument sa do veľkej miery odvoláva na jazyk, ktorý v súvislosti s Pekingom používajú EÚ a a NATO. Teda, že Čína môže byť v niektorých oblastiach partnerom, napríklad v boji s klimatickými zmenami, v iných je však konkurentom a rivalom. Je to správny prístup?
Stratégia jasne hovorí, čo je základom politického a bezpečnostno-politického ukotvenia Slovenska. Sú ním demokracia, ľudské práva a ľudská dôstojnosť, na ktoré sa dokument odvoláva, a zároveň sú to fungujúce medzinárodné rámce, ako sú EÚ a NATO. Pre Slovensko a pre ďalších, ktorí sa hlásia k tomuto hodnotovému nastaveniu, sú to piliere liberálno-demokratického svetového usporiadania. Z toho však potom vyplýva, že štáty a mocnosti, ktoré podkopávajú túto hodnotovú základňu, sú automaticky výzvou pre našu bezpečnostnú politiku. Čína je geograficky vzdialená od Slovenska, ale zároveň je výrazne prítomná. Či už prostredníctvom investícií alebo technologických sietí. Ak si v prípade Pekingu nedáme pozor, môže sa stať, že napríklad prídeme o suverenitu, čo sa týka kontroly dát, ak by čínske spoločnosti previazané s čínskym režimom vstúpili do budovania 5G sietí. Stratégia dobre opisuje medzinárodné prostredie ako kombináciu geopolitických hrozieb a tých, ktoré majú negeopolitický, respektíve hybridný charakter. Spôsobuje to prepojenosť súčasného sveta. Čína je v zásade kľúčovou výzvou pre povojnový liberálno-demokratický konsenzus a inštitúcie, ktoré na základe neho vznikli.
Prihlásenie sa k demokratickým hodnotám Bezpečnostná stratégia zvýrazňuje hneď v úvode. Zaujímavé v súvislosti so súčasným dianím na Slovensku je, že dokument medzi výzvy a hrozby zaradil korupciu. Je dobré, že sa spomína v stratégii?
Jednoznačne. Domáce kroky podporujúce stabilitu demokratického zriadenia sú kľúčovým bezpečnostným faktorom. Pokiaľ čelia demokratické inštitúcie tlaku, tak to systémovo podkopáva bezpečnosť. Korupcia sa dá metaforicky označiť za žieravinu nahlodávajúcu demokratické inštitúcie. Z tohto hľadiska je aj bezpečnostno-politickou hrozbou. Rovnako sa sem dajú zaradiť organizovaný zločin, xenofóbne a radikálne hnutia či náboženský fundamentalizmus.
V Obrannej stratégii je veta, že ku kolektívnej obrane v rámci NATO neexistuje pre Slovenskú republiku lepšia alternatíva. Je nevyhnutné to zdôrazňovať?
Áno. Nehovoríme o dokumentoch, ktoré tu budeme mať naveky. Stratégie odrážajú súčasný stav bezpečnostného prostredia s výhľadom do najbližších rokov. V krátkodobej a strednodobej perspektíve je jasné, že aliancia Slovensku poskytuje efektívny bezpečnostný rámec. Nie je k nemu reálna alternatíva. Je dobré, že v Bezpečnostnej stratégii sa píše aj o USA ako o kľúčovom strategickom partnerovi Slovenska v rámci NATO, pretože práve spôsobilosti Spojených štátov v mnohom pre nás robia z aliancie reálnu bezpečnostnú garanciu. Môžeme hovoriť o európskej bezpečnostnej autonómii, ale tá nie je v takom stave pripravenosti, aby sme sa mohli zrazu spoliehať len na Európsku úniu. Samozrejme, neznamená to, že by sme v únii nemali diskutovať, ako prebrať viac zodpovednosti za vlastnú bezpečnosť. Či už hovoríme o stálej štruktúrovanej spolupráci PESCO, alebo o Európskom mierovom nástroji (European Peace Facility), čo je zaujímavá štruktúra v rámci EÚ, ktorá zabezpečuje napríklad aj dodávky obranných technológií a výstroja na Ukrajinu.
Je niečo, čo vám v stratégiách chýba?
Dokumenty sa naozaj venujú mnohým aspektom bezpečnostného prostredia. Nepovedal by som, že mi tam vyslovene niečo chýba. Trochu päsťou na oko však pre mňa bolo použitie slovného spojenia pluralitná demokracia, nie liberálna demokracia. Pýtal som sa sám seba – prečo? Bojíme sa použiť pojem liberálna demokracia? Moderná demokracia je z definície vždy pluralitná. Je to preto trochu zbytočné adjektívum. Stratégie síce menujú ľudskú dôstojnosť a ľudské práva medzi základnými hodnotami republiky, ale podstatou liberálnej demokracie je, že napríklad ochrana menšín je inštitucionálne a ústavne zabezpečená a nemôže padnúť za obeť dominancii väčšiny. Nemuseli by sme sa teda ani v takýchto strategických dokumentoch báť podčiarkovať, že naša demokracia je a má byť liberálna. To je totiž jeden z kľúčových aspektov, ktorý je predmetom súperenia s našimi strategickými rivalmi a musíme jednoznačne vedieť, kde stojíme.
Približne pred rokom ste v jednom zo slovenských denníkov publikovali článok s názvom Naša zahraničná politika zaspala dobu a kritizovali ste okrem iného, že slovenské strategické dokumenty nereflektujú zmeny v globálnom prostredí, akými sú veľmocenská rivalita s Čínou a Ruskom, hybridné hrozby, kontrola sietí 5G alebo nárast vojenských spôsobilostí neštátnych aktérov. Predstavujú nové stratégie pokrok v porovnaní s minulými dokumentmi?
Je to pokrok. Netvrdím, že niekto čítal môj článok. V nových návrhoch sa však odrážajú niektoré tendencie, ktoré som spomínal. Stratégie pomenúvajú mnohé veci, na ktoré som vtedy upozornil, a sú nastavené na súčasné bezpečnostné prostredie. Takže som v zásade spokojný. Pochopiteľne, kľúčové bude ich zavedenie do praxe. No a ako vieme z historickej skúsenosti, prvými obeťami konfliktov sú často strategické dokumenty. Takže vláda by mala nájsť spôsob, ako posilniť analytické kapacity s cieľom rozvíjať schopnosti pripravovať sa na to, čo neočakávame.