Výskumníci dospeli k záveru, že hromadné testovanie obyvateľstva v SR antigénovými rýchlotestami viedlo k zhruba 60-percentnému obmedzeniu šírenia nákazy v priebehu jedného týždňa. Tento pokles sa však podarilo dosiahnuť aj vďaka prísnym karanténnym a ďalším opatreniam, ktoré testovanie sprevádzali.
Autori štúdie, na vypracovaní ktorej sa podieľal tím expertov z Londýnskej (vysokej) školy hygieny a tropickej medicíny (LSHTM), dali tento vývoj do kontrastu s anglickým Liverpoolom, kde prebehlo masové testovanie, avšak bez súčasného uplatňovania tvrdých reštrikcií. Štúdia britských vedcov zatiaľ neprešla recenzným procesom.
„Existujú pomerne presvedčivé dôkazy, že lockdown v kombinácii s hromadným testovaním viedli na Slovensku k veľmi výraznému obmedzeniu záťaže infekciou COVID-19,“ uviedol docent Stefan Flasche z LSHTM.
To, čo sa podarilo dosiahnuť v SR, prirovnal k vyliatiu veľkého vedra vody do ohňa: zredukoval sa rozsah plameňov, hoci nedošlo k ich úplnému uhaseniu. „Minimálne sa podarilo získať určitý čas, nebolo potrebné zavádzať štvor- alebo päťtýždňový lockdown,“ domnieva sa docent Flasche. Obzvlášť pritom vyzdvihol význam toho, že v SR boli umiestňovaní do karantény aj členovia domácnosti infikovaných osôb.
K úspechu plošného testovania na Slovensku viedla podľa jeho slov aj citlivosť použitých antigénových rýchlotestov od firmy Biosensor, ktoré schválila aj Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), a tiež skutočnosť, že ich vykonávali výterom z nosa profesionálni zdravotníci.
„Spomedzi nakazených, ktorí podstúpili testovanie, Slovensko pravdepodobne zachytilo pravdepodobne až 90 percent,“ tvrdí Flasche.
Naproti tomu v anglickom Liverpoole, kde sa taktiež vykonávalo masové testovanie, sa zrejme nepodarilo zachytiť až 50 percent z celkového počtu aktuálnych prípadov nákazy a 30 percent vysokoinfekčných osôb.
Pri testovaní v Británii sa používali antigénové testy od firmy Innova. V Liverpoole si okrem toho ľudia pod dohľadom zdravotníkov vykonávali odbery tyčinkami sami, avšak menej invazívnou formou než v SR.
Iní vedci však v súvislosti so štúdiou výskumného tímu z LSHTM zaujali opatrnejší postoj. Docent Alexander Edwards z univerzity v Readingu varuje pred predčasnými závermi. Zdôrazňuje, že metóda plošného testovania nemusí byť univerzálne použiteľná a aplikovateľná v iných, napríklad britských podmienkach.
„Ťažko možno pripisovať zníženie počtu prípadov len samotnému hromadnému testovaniu. (Štúdia) napriek tomu uvádza niektoré indície, že plošný testovací program môže pomôcť zredukovať počet prípadov,“ uviedol docent Edwards.
Testovanie na Slovensku si v čase jeho realizácie všimli aj tlačové agentúry AFP a Reuters či britská verejnoprávna stanica BBC. Výsledky použitých antigénových testov sú – ako tieto médiá uviedli – síce rýchlo dostupné, no menej spoľahlivé než výsledky PCR testov. Reuters i BBC poukázali na pomerne vysokú nepresnosť týchto testov, BBC písala až o 30-percentnej. Kritici testovanie spochybnili vzhľadom na čas a vynaložené finančné prostriedky a pritom vysoký počet falošne negatívnych výsledkov, uviedol Reuters.
Plošnému testovaniu na Slovensku sa v novembri venoval aj britský odborný časopis The British Medical Journal (BMJ). Vypočítal, že približne 25 percent ľudí s pozitívnym testom v skutočnosti zrejme nebolo nakazených. Magazín tiež poukázal na možnosť nákazy na testovacích miestach. „Z dlhodobého hľadiska sú pri takýchto skríningových programoch problematické aj etická stránka, náklady a efektivita v pomere k nákladom,“ napísal v BMJ emeritný profesor verejného zdravotníctva na Univerzite v Edinburghu Raj Bhopal.