„Všetky štáty musia byť schopné financovať nevyhnutné investície do ochrany klímy,“ povedala Merkelová. „Celosvetovo by mal byť preto k dispozícii výhodný kapitál,“ dodala s tým, že Nemecko bude aj v budúcnosti pokračovať v poskytovaní primeraných príspevkov. Merkelová zdôraznila, že do najbližšej Konferencie OSN o zmene klímy (COP26), ktorá sa uskutoční v novembri 2021 v Glasgowe, chce, aby sa vyjasnila otázka o pomoci bohatších krajín tým chudobnejším čo sa týka klimatickej zmeny.
Priemyselné krajiny sa totiž v roku 2009 v Kodani dohodli, že do roku 2020 zaistia na ochranu klímy v rozvojových krajinách z verejných a súkromných zdrojov 100 miliárd amerických dolárov ročne. OSN však v tejto súvislosti kritizovala, že túto úroveň sa zatiaľ dosiahnuť nepodarilo.
Britský premiér Boris Johnson sa účastníkom summitu prihovoril slovami: „Moje posolstvo pre vás všetkých je, že spoločne dokážeme využiť vedecké pokroky na ochranu našej planéty a našej biosféry, a to voči omnoho horším a ničivejším výzvam než je koronavírus.“ Svet by mohol podľa jeho slov radikálne znížiť závislosť na fosílnych palivách, zmeniť poľnohospodárske postupy a zvrátiť procesy, ktorými ľudstvo stáročia ničilo našu planétu toxickými skleníkovými plynmi.
Medzinárodné spoločenstvo by malo „masívne presmerovať verejné a súkromné finančné toky s cieľom zosúladiť ich s cieľmi parížskej klimatickej dohody“, vyhlásil počas svojho prejavu francúzsky prezident Emmanuel Macron. Firmy by mali podľa jeho slov transparentnejším spôsobom zverejňovať informácie o ich uhlíkovej stope.
Čínsky prezident Si Ťin-pching oznámil, že Čína do roku 2030 zníži emisie CO2 o viac než 65 percent v porovnaní s rokom 2005. Podiel nefosílnych energií na celkovej energetickej spotrebe v krajine by sa mal zvýšiť na približne 25 percent, uviedol Si Ťin-pching.
Summit, ktorý je organizovaný z iniciatívy OSN, Spojeného kráľovstva a Francúzska v spolupráci s Čile a Talianskom pri príležitosti piateho výročia prijatia parížskej klimatickej dohody, sa pre obmedzenia súvisiace s koronavírusovou pandémiou koná online. Jeho cieľom je vytvoriť priestor na predstavenie nových ambícií a záväzkov v boji proti klimatickej kríze. Vystúpi na ňom dovedna 70 predstaviteľov štátov.
Ako píše DPA, možnosť prehovoriť na virtuálnom summite dostali len tie krajiny, ktoré v oblasti klimatickej politiky zaznamenali úspechy. Cieľom je vytvoriť nátlak aj na ostatných účastníkov. Na summite vystúpili napríklad aj prezidentka SR Zuzana Čaputová, kanadský premiér Justin Trudeau či predseda indickej vlády Naréndra Módí.
Čaputová vyzvala na spoločný boj proti klimatickej kríze
Prezidentka SR Zuzana Čaputová v sobotu vo videopríhovore v rámci virtuálneho globálneho klimatického samitu vyzvala lídrov krajín, aby sa boj proti klimatickej kríze stal spoločnou úlohou všetkých štátov. Potrebné je podľa jej slov konať rýchlo a solidárne.
Prezidentka SR zdôraznila, že klimatické ambície znamenajú rozhodnutie konať. Poukázala na to, že napriek vedeckým poznatkom, ktoré máme k dispozícii, prispievame k vzniku ekologickej katastrofy. Na zmenu aktuálnej trajektórie potrebujeme podľa jej slov väčšie klimatické ambície.
Pripomenula, že Slovensko podobne ako ďalšie krajiny v regióne zdedilo ťažký a energeticky náročný priemysel. Naša krajina je však pevne pripravená konať, povedala Čaputová. „Pre nás znamená klimatická akcia transformáciu celej spoločnosti. Berieme to ako investíciu do budúcich generácií, investície, ktoré nemôžeme opomenúť,“ povedala prezidentka SR v prejave.
Každý dom, ktorý sa od budúceho roka na Slovensku postaví, bude disponovať najvyššími štandardmi, čo sa týka obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektivity, priblížila. Slovensko navyše prispeje do Zeleného klimatického fondu (GCF) ďalšími dvoma miliónmi eur, dodala Čaputová.
Prezidentka predstavila plány Slovenska, ktoré chce do roku 2030 znížiť objem emisií skleníkových plynov až o 55 percent a do roku 2050 dosiahnuť uhlíkovú neutralitu. Do roku 2023 sa ukončí ťažba uhlia a do konca roka 2030 bude úplne bezuhlíková elektrická energia, uviedla.