Londýn plánuje nasadiť lode triedy River, čo sú približne 80 metrov dlhé ozbrojené plavidlá. Budú mať v právomoci zastaviť, skontrolovať a v krajnom prípade aj zadržať všetky rybárske lode krajín EÚ, ktoré budú loviť v britskej výlučnej hospodárskej zóne. Guardian s odvolaním sa na zdroje z námorníctva uviedol, že môže siahať až 320 kilometrov od pobrežia. Lode sú vybavené aj guľometmi, nečaká sa však, že by ich proti rybárom námorníctvo použilo. "Urobili sme všetko pre to, aby sme sa uistili, že sme pripravení na všetky možnosti,“ citoval Guardian svoj zdroj.
Denník v tejto súvislosti pripomenul tresčie vojny medzi Britániou a Islandom v 50. a 70. rokoch minulého storočia. Medzi oboma krajinami sa vtedy rozhorel spor o prístup do vôd bohatých na ryby. Počas konfliktu si rybári navzájom prerezávali siete či do seba narážali loďami. V niekoľkých prípadoch sa aj strieľalo. Tresčie vojny sa však zaobišli bez obetí, ale Británia musela ustúpiť Islandu, ktorý sa vyhrážal, že ukončí členstvo v NATO.
Spojené kráľovstvo z EÚ odišlo 1. februára. Na Nový rok sa končí prechodné obdobie, počas ktorého sa Británia riadi pravidlami únie. Londýn chce od 1. januára pre svojich rybárov výrazne vyšší podiel na úlovkoch. Francúzsko, Holandsko a ďalšie pobrežné štáty však odmietajú na britské požiadavky pristúpiť.
Správa o nasadení britských lodí spustila búrlivú debatu. Kritizovali ho dokonca niektorí poslanci konzervatívcov Borisa Johnsona a rokovaniam o dohode nepomôže. Na druhej strane agentúra AFP pripomenula, že už teraz sa britské námorníctvo podieľa na ochrane rybolovných oblastí.
"Nie je potrebné tejto správe venovať až takú zásadnú pozornosť. Nasadených lodí bude viac, ale nejde o žiadnu veľkú flotilu,“ reagoval pre Pravdu politológ Robin Pettitt z Kingstonskej univerzity v Londýne.