Dohoda o výmene zajatcov bola dosiahnutá za účasti medzinárodných organizácií a velenia ruských jednotiek, ktorých úlohou je monitorovať dodržiavanie prímeria v Náhornom Karabachu. Prítomnosť ruských vojakov na spornom území je zakotvená vo vyhlásení o ukončení bojov, ktoré 10. novembra podpísali lídri Arménska, Azerbajdžanu a Ruska.
Ľudskoprávny ombudsman neuznanej Náhornokarabašskej republiky Artak Beglarjan predtým v pondelok pre agentúru RIA Novosti uviedol, že Azerbajdžan drží v zajatí približne 60 príslušníkov ozbrojených síl tohto regiónu. Vedenie v Baku odmietlo poskytnúť presné údaje o počte zajatých vojakov, uviedla agentúra TASS.
Beglarjan označil otázku výmeny zajatcov medzi Arménskom a Azerbajdžanom za „najcitlivejší problém posledných mesiacov“, pričom nešpecifikoval, ako dlho môže trvať jeho riešenie.
Boje v Náhornom Karabachu opäť prepukli 27. septembra a pokračovali do 9. novembra, kde sa uskutočnili kľúčové rokovania vedúce k zastaveniu bojov. Bojujúce strany sa vtedy dohodli aj na výmene väzňov a tiel mŕtvych. Jerevan tiež Baku odovzdal pod správu okresy Kalbadžar, Lačin a Agdam.
Azerbajdžanský prezident Ilham Alijev označil túto dohodu za kapituláciu Jerevanu. Arménsky premiér Nikol Pašinjan vo svojej reakcii pripustil, že rozhodnutie podpísať dohodu s Baku bolo preňho ťažké, umožnilo mu zachrániť to, o čo by Karabach v pokračujúcich bojoch prišiel.
Ozbrojené zrážky v Náhornom Karabachu si vyžiadali aj mnoho obetí na životoch a zranených, ako aj veľké materiálne škody, a to aj na významných cirkevných objektoch.
Medzičasom agentúra Interfax informovala, že generálna prokuratúra Azerbajdžanu nariadila vziať do väzby štyroch príslušníkov azerbajdžanských ozbrojených síl. Dvaja z nich sú podozriví z prejavov neúcty k telám mŕtvych arménskych vojakov. Svoje činy údajne natáčali mobilom a šírili na sociálnych sieťach.
Ďalší dvaja azerbajdžanskí vojaci sú podozriví zo zničenia kamenných platní na arménskych hroboch. Aj oni si svoje počínanie nahrávali mobilom a záznam šírili na sociálnych sieťach.