Cichanovska sa rozhodla kandidovať v prezidentských voľbách, keď 29. mája zatkli jej manžela. Diktátor Alexandr Lukašenko sa ho zjavne zľakol ako nádejného súpera. Cichanovskú registrovali ako prezidentskú kandidátku; režim zrejme usúdil, že nemá šancu získať si priazeň voličov. Lenže presný opak sa stal pravdou.
Sfalšované zrátanie hlasov
Podľa oficiálnych výsledkov Lukašenko 9. augusta jednoznačne zvíťazil so ziskom viac ako 90 percent hlasov. Ústredná volebná komisia prisúdila Cichanovskej len okolo 10 percent hlasov. Opozícia označila tieto výsledky za výmysel, ktorý vyplynul zo sfalšovaného zrátania hlasov (výsledky hlasovania neuznala ani EÚ). V Bielorusku následne vypukli obrovské pokojné demonštrácie, ktoré polícia brutálne začala potláčať. Lukašenko pritom zariadil, aby sa Cichanovska ocitla v exile, dodnes sa do vlasti nemôže vrátiť.
V ďakovnej reči po udelení ocenenia zdôraznila, že EÚ by mala odvážnejšie podporovať zápas za hodnoty v Bielorusku: „Podpora ľudských práv a demokracie nie je zasahovaním, ale povinnosťou každého štátu, ktorý si váži sám seba. Bez slobodného Bieloruska nie je úplne slobodná ani Európa."
Najviditeľnejší symbol
Zahraničnopolitický analytik Pavol Demeš označil poctu za sviatočný deň nielen pre Bielorusko, ale aj pre celú EÚ: „Cichanovska je najviditeľnejšia tvár a symbol boja za slobodu a dôstojnosť v krajine, ktorá v roku 2020 prekvapila celý svet. Od zmanipulovaných augustových volieb a nútenej emigrácie táto prezidentská kandidátka, manželka uväzneného politika a matka dvoch detí, vytrvalo navštevuje európske metropoly a je prijímaná najvyššími vládnymi predstaviteľmi s úctou a uznaním."
Demeš dodal, že Cichanovskú prijímajú lídri z EÚ v čase, keď izolovaný, delegitimizovaný a vystrašený Lukašenko tyranizuje protestujúci ľud vediac, že jeho dni sú už zrátané. „Táto cena by mala posmeliť aktivizovaných Bielorusov, ale aj všetkých, ktorým táto krajina a hodnoty slobody a ľudských práv ležia na srdci," podčiarkol.
Sacharovova cena za slobodu myslenia
Európsky parlament ju udeľuje každoročne od roku 1988 (prvým vyznamenaným bol Nelson Mandela, juhoafrický bojovník proti apartheidu). Ocenenie je nazvané po významnom sovietskom disidentovi Andrejovi Sacharovovi.
Laureátmi sa stávajú tí, čo statočne podporujú ľudské práva a základné slobody. V roku 1989 cenu získal Alexander Dubček, hlavná politická osobnosť československého pokusu o socializmus s ľudskou tvárou.
Ocenenie je spojené s finančnou odmenou 50-tisíc eur.