Ako oblasť spolupráce je v dokumente definovaná aj ochrana verejného poriadku a zaistenie verejnej bezpečnosti, ochrana dôležitých štátnych zariadení, špeciálneho nákladu, ako aj boj proti terorizmu a extrémizmu.
Podľa portálu Deutsche Welle bola dohoda uzavretá v Minsku 19. novembra a účinnosť nadobudla ešte v ten istý deň.
Šéf Kremľa Vladimir Putin už 27. augusta oznámil, že Rusko – ako najbližší spojenec Minska – na žiadosť bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka vytvorilo rezervu príslušníkov bezpečnostných zložiek na pomoc Bielorusku pre prípad, že by takúto podporu potrebovalo.
Putin vtedy zároveň poznamenal, že ruské sily nebudú nasadené, kým extrémistické prejavy v Bielorusku „neprekročia rámec“ a nezačne sa s násilnosťami a ničením. Agentúra RIA Novosti vo svojej správe konštatovala, že bieloruská strana takúto pomoc nepotrebovala, ruské bezpečnostné jednotky zo špeciálnej rezervy preto v polovici septembra opustili pohraničnú oblasť s Bieloruskom.
Táto rezerva mala byť v prípade potreby nasadená proti účastníkom masových demonštrácií, ktoré sa v Bielorusku konajú od 9. augusta na protest proti falšovaniu prezidentských volieb a vyhláseniu Lukašenka za ich víťaza.
Tieto protesty sú tvrdo potláčané bieloruskou poriadkovou políciou a jednotkami osobitného určenia, ktoré používajú silu aj voči ženám a starým ľuďom.
Podľa odhadov OSN boli počas protestov v Bielorusku zadržané desaťtisíce ľudí, pričom časť z nich za účasť na nepovolených zhromaždeniach súdne stíhali a odsúdili na tresty odňatia slobody.
Európska únia i ďalšie štáty a medzinárodné organizácie odmietli uznať Lukašenka za legitímneho prezidenta, lebo augustové voľby v Bielorusku podľa ich názoru neboli spravodlivé ani slobodné.