Špiónska zrada
Le Carré, vlastným menom David Cornwell, sa narodil 19. októbra 1931, zomrel 12. decembra. "Nedávno mi povedal, že našiel spôsob, ako napísať ďalšiu knihu. V hlase mu očividne znela radosť a úľava. Teraz je tá kniha asi stratená. Ale rana, že sme prišli o Davida, je obrovská a osobná,“ vyhlásil pre denník Guardian po le Carrého smrti slávny britský dramatik Tom Stoppard.
Jeho doménou boli špionážne romány. Ale le Carré v nich dokázal prekročiť žáner. "Ako autorku ma vždy inšpirovala jeho schopnosť skombinovať priam vedecké premýšľanie s obratne vytvorenou zápletkou a jednoznačnosťou týkajúcou sa toho, čo to znamená byť človekom s chybami. A úplne som rezignovala na to, že to niekedy pri písaní dosiahnem,“ uviedla pre Guardian Charlotte Philbyová, vnučka asi najslávnejšieho dvojitého agenta Kima Philbyho. Bol to britský spravodajský dôstojník a zároveň informátor Sovietskeho zväzu.
Philbyho odhalili v roku 1963. V tom istom roku vyšiel asi najslávnejší le Carrého román Špión, ktorý prišiel z chladu. Bola to trocha irónia vzhľadom na dianie okolo Philbyho. Hlavnou postavou diela je Alec Leamas, britský agent, ktorý sa mal dostať do NDR, predstierať, že prebehol, a narafičiť pascu na vysokopostaveného príslušníka komunistickej tajnej služby.
Prípad Philbyho a ďalších informátorov ZSSR z Cambridgeskej päťky ovplyvnil aj le Carrého. Ten v 50. a 60. rokoch pracoval pre britskú rozviedku a kontrarozviedku. "Philby ma zradil, v roku 1988 som sa s ním v Moskve odmietol stretnúť. Z môjho pohľadu bol skrz-naskrz nečestný, bol to človek s pokriveným charakterom,“ vyhlásil v roku 2010 pre televíziu Channel 4 le Carré o Philbym.
Šťastná náhoda
Spisovateľ, ktorý pôsobil v spravodajských organizáciách? Podľa experta na tajné služby Anthonyho Gleesa z Buckinghamskej univerzity je očividné, že nemalá časť britskej verejnosti vníma le Carrého romány ako zdroj informácií.
"V Spojenom kráľovstve majú ľudia veľmi vysokú mienku o spravodajských službách. Značný podiel na tom majú le Carrého príbehy. A to napriek tomu, že on samotný bol veľmi kritický najmä k MI6, čo sa prejavilo aj v jeho poslednej knihe Agent Running in the Field (Agent, ktorý bežal po poli), ktorá je skvelá,“ povedal Glees pre Pravdu. "Britská verejnosť sa od 70. rokov spolieha na dve postavy, aby ju informovali o tajných službách. Na Jamesa Bonda od Iana Fleminga a na Georgea Smileyho, ktorého vytvoril le Carré. Sú ako oheň a voda. Prvý je muž činu, efektívny playboy, ktorý všetko zvládne. Druhý je profesorský, premýšľajúci, opustila ho manželka Anne a jeho práca v podstate spočíva v tom, že sa s ľuďmi rozpráva,“ pripomenul expert.
Glees s le Carrém aj spolupracoval. "Pomohol mi s výskumom. Pracoval som na knihe o operáciách východonemeckej Stasi v Británii. Napísal som le Carrému, lebo som bol ohromený, ako načrtol v Špiónovi, ktorý prišiel z chladu vzťahy medzi britskou tajnou službou a východným Nemeckom. Opísal tiež, ako sa ambasády NDR mohli stať spravodajskými centrami na Západe. Bolo to 13 rokov predtým, ako východné Nemecko získalo diplomatické uznanie a veľvyslanectvo na Belgrave Square v Londýne. Ambasáda NDR, ako ukázal aj môj výskum v archívoch, potom slúžila ako masívne špionážne centrum,“ vysvetlil Glees.
Odborníka však le Carrého odpoveď do istej miery prekvapila. "Dostal som list, v ktorom napísal: Musím povedať pravdu. Všetko som si vymyslel. To, že som mal pravdu, bola v zásade len šťastná náhoda. Áno, bol som ponorený do diania vo východnom Nemecku. Pracoval som na britskej ambasáde v Bonne a z času na čas som navštívil aj Berlín. Profesionálne som sa o NDR však nezaujímal a nemal som ani žiadne zákulisné informácie. Keby som k nim mal prístup, môj zamestnávateľ by my nedovolil knihu vydať. Súhlas som však dostal, hoci bol zdráhavý, ale vládlo presvedčenie, že kniha má veľmi málo spoločné z realitou.“
Špión, ktorý prišiel z chladu však bola taká dokonalá fikcia, že zaujala aj Markusa Wolfa. V časoch NDR riadil rozviedku a bol dlhé roky druhým najvyššie postaveným mužom Stasi. Wolf dokonca tvrdil, že keď knihu čítal, zamýšľal sa nad tým, k akým tajným informáciám východného Nemecka má autor prístup.
"Musím odmietnuť komplimenty, ktoré mi skladal hrozný Markus Wolf,“ tvrdil však le Carré. Popieral aj to, že by predstaviteľ Stasi bol vzorom pre postavu menom Karla. Príslušník sovietskej KGB, ktorého skutočné meno sa čitateľ nikdy nedozvie, patrí v troch knihách k hlavným Smileyho protivníkom.
Le Carrého vplyv
Aký bol teda vplyv le Carrého na tajné služby a naopak? Určite spopularizoval špiónsku terminológiu. Slovo mole – krtko sa stalo synonymom pre agenta dobre ukrytého v spravodajských službách a pracujúceho pre nepriateľa. Sám le Carré uvádzal, že termín používala KGB. Ale pre čitateľov na celom svete sa krtko stal známym v roku 1974, keď vyšla kniha Tinker, Tailor, Soldier, Spy (Tulák, krajčír, vojak, špión, známa aj ako Jeden musí z kola von). Smiley sa v nej snaží odhaliť protivníka vo vlastných radoch. Podarí sa mu to a nie je náhoda, že postava zradcu Billa Haydona, ktorého zverboval Karla, v románe pripomína Philbyho.
Podľa odborníkov však netreba zabúdať, že le Carré pôsobil v tajných službách pred mnohými rokmi. Preto, hoci ľudia radi veria, že opisoval skutočné postupy spravodajských agentúr, je potrebné to brať z rezervou.
"Dávno opustil svet tajných služieb. Keď v nich pracoval, spoločnosti dominovala studená vojna, hoci v novších dielach sa dotkol aj boja s terorizmom. Od le Carrého však nemôžeme očakávať presný popis práce spravodajských organizácií,“ reagoval pre Pravdu bezpečnostný analytik Steve Hewitt z Birminghamskej univerzity.
Podľa experta si skôr ako postupy tajných služieb treba všímať témy, ktorým sa zosnulý spisovateľ venoval. "Zrada bola v centre pozornosti viacerých jeho diel. Táto téma spája svet tajných služieb studenej vojny s tým v 21. storočí a s bojom s terorizmom. Samotný le Carré vedel, čo je to zrada. Pre MI5 sledoval ľavicové skupiny, keď bol ako študent na Oxfordskej univerzite. Téma zrady vkladá do jadra špionáže človeka. Postavy, ktoré le Carré vytvoril, majú často chyby. Cez charaktery, o ktorých písal, nám pripomínal, že aj najproblematickejšie praktiky tajných služieb vytvorili a kontrolujú ľudia,“ skonštatoval Hewitt.
"Le Carrého postavy presahujú zjednodušený boj dobra so zlom, nás proti tým druhým. Sú založené na slabostiach a niekedy aj silných stránkach tých, čo sú v prvej línií. Preto vplyv le Carrého nezmizol so studenou vojnou, ale pokračoval aj po nej, keďže sme vo svete zbytočných konfliktov, nelojálnosti, korupcie a hlúpych rozhodnutí ako brexit,“ tvrdí expert na medzinárodné vzťahy Scott Lucas z Birminghamskej univerzity.
Knihy slávneho spisovateľa potom trocha fungujú ako nastavené zrkadlo. "Čo si o le Carrém myslia skutoční príslušníci tajných služieb? Dokázal zachytiť psychológiu ľudí, čo pracujú v teréne. Niektorým sa páči predstava, že verejnosť ich môže vnímať, že sú superbystrí ako Smiley. Ale mnohí odmietajú neustálu honbu na vnútorného nepriateľa, ktorej sa viaceré knihy venujú,“ uviedol pre Pravdu profesor medzinárodnej bezpečnosti na Warwickej univerzite Richard Aldrich.
"Za tie roky som sa stretol v tajných službách s dvoma emóciami. Niekto bol na le Carrého nahnevaný, lebo nás všetkých opisoval ako nepríjemných ľudí, ktorí kujú plány proti iným. Ale podľa mňa je úžasné, že nám dával pocit, že sme istým spôsobom výnimoční,“ povedal pre BBC o le Carrém Colin McColl, bývalý šéf MI6.