Onedlho sa dozvieme, kto povedie jej Kresťanskodemokratickú úniu (CDU). A v jesenných voľbách sa už Merkelová nebude uchádzať o post kancelárky, hoci je pravdepodobné, že konzervatívci boj o hlasy Nemcov vyhrajú.
Bude to politická zmena roka. Odchod Merkelovej bude mať vplyv na svet, na Európsku úniu a určite aj na Slovensko. Veď nemeckú vládu vedie nepretržite od 22. novembra 2005. V júli bude mať kancelárka 67 rokov, čo sa pri politikoch neráta ako vysoký vek. Politológ Christian Schweiger z Technickej univerzity v Chemnitzi si preto dokonca myslí, že Merkelová možno predsa len ešte nikam neodchádza, i keď to verejne oznámila.
„Nie som si celkom istý, či odstúpi z postu kancelárky. Viem si celkom dobre predstaviť, že Merkelová bude nasledovať svojho mentora Helmuta Kohla a svoj sľub, že v roku 2021 skončí, stiahne,“ reagoval pre Pravdu Schweiger.
Podľa odborníka by súčasná kancelárka mohla prípadnú snahu zotrvať v pozícii vysvetliť problémami, ktoré krajinu asi čakajú najmä v súvislosti s pandémiou choroby COVID-19. „Predpokladám, že Nemecko bude čeliť ekonomickej a sociálnej kríze. Samozrejme, čo sa týka ďalších krokov Merkelovej, veľa bude závisieť od toho, kto sa stane novým lídrom CDU,“ vysvetlil Schweiger.
Boj o CDU
A tu nie je nič isté. O svojom šéfovi majú kresťanskí demokrati rozhodnúť na digitálnom kongrese 15. až 16. januára. V hre sú traja uchádzači. Armin Laschet, Norbert Röttgen a Friedrich Merz. K Merkelovej má najbližšie prvý menovaný. Laschet je premiérom spolkovej krajiny Severné Porýnie – Vestfálsko. Kancelárka sa však minimálne verejne do súperenia o líderstvo veľmi nezapája. Merkelová totiž v súvislosti s bojom o post šéfa kresťanských demokratov už raz musela prehltnúť horkú pilulku. V decembri 2018 skončila ako predsedníčka CDU a nahradila ju Annegret Krampová-Karrenbauerová, čo pozorovatelia vtedy pokladali za víťazstvo kancelárky. Merkelovej nástupkyňa však na svojom poste dlho nevydržala. Vo februári 2020 Krampová-Karrenbauerová na funkciu líderky CDU rezignovala.
Ten, kto sa tentoraz stane predsedom konzervatívcov, bude mať veľkú šancu, že nahradí Merkelovú v kancelárskom úrade. Voľby v Nemecku sa budú konať asi 26. septembra. Podľa posledného prieskumu verejnej mienky inštitútu Infratest dimapby pre televíziu ARD by CDU so svojou sesterskou CSU v Bavorsku získala 36 percent hlasov. Nasledujú Zelení (21 percent), SPD (15), krajne pravicová Alternatíva pre Nemecko (10), Ľavica (7) a liberálna FDP (6).
Odkaz kancelárky
„Z môjho pohľadu má Merkelová štyri hlavné silné stránky. K politike a politickým rozhodnutiam pristupuje vedecky a analyticky. Je trpezlivá. Má zmysel pre hľadanie kompromisu. A má skúsenosti, veď je pri moci viac ako 15 rokov, čo z nej robí momentálne najdlhšie vládnucu šéfku vlády v Európskej únii,“ uviedol pre Pravdu expert na nemeckú politiku Eric Langenbacher z Georgetownskej univerzity. „Všetko toto zmizne, keď odíde z úradu. Myslím si, že bez nej sa budú v nemeckej a európskej politike ťažšie hľadať kompromisy. Sila Berlína v EÚ a na globálnej scéne sa zníži. Merkelová vie, ako si poradiť s lídrami, ako sú maďarský premiér Viktor Orbán či francúzsky prezident Emmanuel Macron. Ide na nich rôznymi spôsobmi. Bez Merkelovej však budú mať títo politici väčší vplyv a menej sa budú kontrolovať. Na druhej strane jej najväčšou slabinou je, že nie je líderka s víziou, ktorá inšpiruje,“ myslí si expert.
Schweiger pripomenul, že keď Merkelová naozaj skončí, budú ju opisovať ako kancelárku, ktorá previedla Nemecko cez tri výrazné krízy. „Eurozónovú, utečeneckú a pandemickú. V krajine prevláda predstava, že ich dobre zvládla, ale ja si nie som až taký istý. Merkelovej manažment problémov v eurozóne a utečeneckej krízy zásadne rozdelil EÚ a doposiaľ sa tieto rozdiely nepodarilo preklenúť. Počas súčasnej pandémie zase Merkelová váhala a v lete vláda nepripravila dostatočnú stratégiu pre druhú vlnu ochorenia COVID-19, ktorej príchod sa dal predpokladať,“ tvrdí politológ.
Nemecko je z veľkých európskych štátov najmenej postihnuté pandémiou, ale počty mŕtvych mu v posledných týždňoch začali rýchlo stúpať. V decembri v krajine COVID-19 zabil až 16 718 ľudí. To je viac ako polovica celkových obetí, ktorých je 33 071.
Foto: SITA/AP, Wolfgang Kumm
Aj Slovensko sa musí pripraviť
Odchod Merkelovej z funkcie bude pozorne sledovať aj stredná a východná Európa. Kancelárka časť života prežila v Nemeckej demokratickej republike. Dá sa povedať, že pre nuansy postkomunistického priestoru má isté pochopenie.
„Merkelovú vnímam ako niekoho, kto je pre krajiny nášho typu veľmi dobrým lídrom Nemecka. V Európe sú štáty ako Francúzsko či Belgicko, ktoré nemajú problém s vynechaním menších a najmä nových členov EÚ, aby si mohli rozbehnúť svoje iniciatívy. Merkelová však vždy v tomto trochu ťahala za záchrannú brzdu a pripomínala, že sa musíme dohodnúť všetci,“ povedal pre Pravdu predseda parlamentného výboru pre európske záležitosti Tomáš Valášek (Za ľudí).
„Merkelová nie je svätá. Tak, ako všetci ostatní politici, aj ona sleduje záujmy vlastnej krajiny. Tie sú spojené s tým, že Nemecko už nikdy nechce byť pohraničnou krajinou možného konfliktu, ako to bolo za studenej vojny. Chce byť obklopené priateľskými štátmi ako Česko, Poľsko, pobaltské krajiny, Maďarsko a Slovensko. Preto sa ich Merkelová snaží chápať. A áno, je z NDR. Aj teraz sa ukázalo, že len ona mala trpezlivosť pri rokovaniach o Pláne obnovy a rozpočte s divokejšími členmi nášho regiónu – s Maďarskom a Poľskom,“ konštatoval Valášek.
„Kľúčový odkaz Merkelovej spočíva v tom, že pri politických rozhodnutiach je výrazné rovnítko medzi nemeckými a európskymi záujmami. Respektíve veľká snaha Berlína, aby nemecká politika bola v súlade so širšou politikou EÚ, hoci by to znamenalo krátkodobé ústupky a straty,“ tvrdí slovenský europoslanec Vladimír Bilčík, ktorého strana Spolu patrí rovnako ako CDU k európskym ľudovcom.
„S Merkelovou asi odíde nekonečná miera trpezlivosti opakovane a neúnavne rokovať s partnermi v únii. O to viac by sa Slovensko malo tlačiť svojimi aktivitami, návrhmi a rozhodnutiami do centra politického diania v EÚ. Dvadsaťsedmička nie je homogénna. Ktokoľvek príde po Merkelovej, bude menej výrazným hráčom, a možno bude aj menej trpezlivý. Záujmom Slovenska by však malo byť, aby sme dlhodobo uspeli v európskej politike. Je preto dobré, aby sme v každom prípade boli súčasťou širšej koalície v únii, ktorá chce formovať budúcnosť EÚ,“ pripomenul Bilčík.
Bude Merkelová vládnuť najdlhšie?
Helmut Kohl (CDU) je v histórii demokratického Nemecka najdlhšie vládnucim kancelárom, v úrade vydržal 16 rokov a 26 dní.
Angela Merkelová je kancelárkou 15 rokov a 43 dní.
Ak sa po voľbách v septembri nepodarí veľmi rýchlo zostaviť vládu, je pravdepodobné, že Merkelová, ktorú na začiatku politickej kariéry volali Kohlovo dievča, rekord svojho mentora prekoná.