Zakladateľa Wikileaks Juliana Assangea Británia nevydá do USA

, 04.01.2021 12:33, aktualizované: 21:56
Julian Assange
Na archívnej snímke z 1. mája 2019 zakladateľ WikiLeaks Julian Assange Autor: ,

Britský súd v pondelok rozhodol, že zakladateľ portálu WikiLeaks Julian Assange nebude vydaný do Spojených štátov, kde čelí obvineniam z porušenia špionážneho zákona a sprisahania s cieľom nabúrať sa do vládnych počítačov. Informovali o tom agentúry AP a Reuters. 49-ročnému Austrálčanovi v USA hrozí 175-ročné väzenie.

O jeho vydaní v pondelok rozhodoval ústredný trestný súd Anglicka a Walesu (známy ako Old Bailey) so sídlom v Londýne.

Ako dôvod londýnsky súd uviedol obavu o Assangeove duševné zdravie, ktoré by extradícia mohla podlomiť. Sudkyňa Vanessa Baraitserová podľa Reuters rozhodnutie nevydať Assange zdôvodnila obavou, že by mohol spáchať samovraždu. Americká vláda už avizovala, že proti rozhodnutiu podá odvolanie.

Mexiko ponúklo azyl

Americké ministerstvo spravodlivosti vyjadrilo „mimoriadne sklamanie“ z pondelňajšieho rozhodnutia britského súdu nevydať Assangea do Spojených štátov. Informovala o tom agentúra AFP.

„Aj keď sme z konečného rozhodnutia súdu mimoriadne sklamaní, sme spokojní, že USA zvíťazili v každom nastolenom právnom bode,“ uviedlo ministerstvo, pričom poukázalo na Assangeove tvrdenia, že iba uplatňoval svoje právo na slobodu prejavu a že USA sa snažia v jeho prípade o politickú vendetu. „Budeme sa naďalej usilovať o vydanie pána Assangea do USA,“ dodalo ministerstvo.

Mexiko medzitým ponúklo Assangeovi politický azyl. „Požiadam ministra zahraničných vecí, aby vykonal príslušné postupy smerom k žiadosti, aby vláda Spojeného kráľovstva prepustila Assangea, pretože Mexiko mu ponúka politický azyl,“ povedal novinárom mexický prezident Andrés Manuel López Obrador.

Server WikiLeaks na seba strhol pozornosť médií z celého sveta v roku 2010, keď publikoval tajné video americkej armády zachytávajúce letecký útok v irackom Bagdade z roku 2007, ktorý zabil desiatku ľudí vrátane dvoch reportérov agentúry Reuters.

Server potom okrem iného zverejnil množstvo tajných správ, prevažne poľných hlásení amerických vojakov z rokov 2004 až 2009, a tajných amerických diplomatických depeší.

Assangeov tím obhajcov argumentuje, že ich klient konal ako novinár a vzťahuje sa naňho prvý dodatok americkej ústavy. Ten mu zaručuje ochranu za zverejnenie uniknutých dokumentov, ktoré odhalili zločiny americkej armády v Iraku a Afganistane.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#Julian Assange
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku