Prečo sa opozičný aktivista vrátil do Ruska, keď bolo vopred isté, že skončí za mrežami?
Navaľnyj mal na výber: zostať za hranicou alebo sa vrátiť. Zostať v zahraničí by bolo emigráciou. Domácou politikou by sa mohol zaoberať len na diaľku. Aj pri súčasných technických možnostiach vrátane internetu by to znamenalo, že by zostal vonkajším hráčom, akým je napríklad Michail Chodorkovskij. Navaľnému išlo o to, aby mohol bezprostredne vplývať na vývoj a bol spolu so svojimi stúpencami. Jeden z argumentov propagandy proti emigrantom je, že im je dobre tam, kde sú, spokojne si žijú z peňazí západných chlebodarcov, a ich stúpenci doma idú s kožou na trh. Pre Navaľného by to bol zložitý morálny problém, aby bol v exile, kým jeho priaznivcov zatýkajú.
Na výber mal aj režim. Mohol ho ponechať na slobode a nerobiť z neho mučeníka.
Štátna moc síce mala na výber, ale keby ho ponechala na slobode, ukázala by slabosť, čo už od čias Gorbačova vníma veľmi negatívne. V Rusku vládne všeobecné presvedčenie, že politik nemá byť slabý, lebo inak môže prísť o moc i o krajinu. Druhý variant, keď ho zatkli a posadili do väzenia, z Navaľného síce robí obeť, mučeníka a sústreďuje sa naň pozornosť svetovej verejnosti, v Kremli to však zjavne považujú za menšie zlo. A to napriek tomu, že Navaľnyj za mrežami môže byť pre režim nebezpečnejší ako na slobode.
Čo Navaľnyj získal návratom okrem toho, že nezostal odtrhnutý od vnútropolitického vývoja v Rusku?
Navaľnyj je zložitá postava, ktorá má svojich oponentov aj v radoch kritikov režimu. Teraz ho opozičná subkultúra podporuje, nezávisle od toho, kto si čo o ňom myslí. Po uväznení ho doma nie je možné kritizovať bez toho, aby na kritika nepadlo podozrenie, že stojí na strane režimu. Z morálnej stránky by to bolo problematické. Navaľnyj má, prirodzene, záujem rozšíriť základňu svojej podpory.
Tábor jeho stúpencov nie je v porovnaní s veľkosťou krajiny veľký. Koľko má stúpencov, niekoľko desaťtisíc?
Desaťtisíce sú tých, čo sú pripravení vyjsť do ulíc. Sympatizantov má viac, tých, čo kedysi politizovali v kuchyni a teraz sú pripojení na internete. Má aj zarytých odporcov, ktorí volajú po tom, aby bol potrestaný ako vlastizradca. Najväčšiu časť však tvoria konformisti. Väčšine Rusov sa o ňom nechce premýšľať. Je to pre nich nepríjemná a zložitá téma. Nechystajú sa postaviť ani na stranu režimu, ani na stranu Navaľného. Stoja mimo. Je to podobné ako za sovietskeho režimu.
Putin mal teda pravdu, keď minulý mesiac o Navaľnom vyhlásil, že tá osoba nikoho nezaujíma?
Aj v sovietskych časoch, keď akademika Sacharova poslali do vyhnanstva, v krajine to nijaký väčší rozruch nevyvolalo. O medzinárodnej reputácii vtedy po invázii do Afganistanu v Moskve nijako zvlášť neuvažovali. Dnes je to podobné. Prešlo ale niekoľko rokov a ten istý Sacharov sa koncom osemdesiatych rokov stal hrdinom. Navaľnyj uvažuje o niečom podobnom, ráta s evolúciou verejnej mienky. Nie je taký naivný, aby si myslel, že ľud teraz vyjde do ulíc a bude žiadať jeho oslobodenie. Vychádza z toho, že ekonomická situácia sa tak skoro nezlepší, situácia je zložitá, zúri pandémia. Kalkuluje s tým, že nespokojnosť bude narastať, režim bude hromadiť chyby a on sa bude čoraz viac javiť ako hrdina. Preto je pripravený odsedieť si istý čas, lebo alternatívou je pokles jeho vplyvu.
Kritici Kremľa tvrdia, že režim dal Navaľného zavrieť, lebo má z neho strach?
Bolo by prehnané tvrdiť, že sa ho v Kremli boja. Vnímajú ho ako nepriateľa a agenta Západu, ktorý uprostred zúriacej novej studenej vojny pozíciu krajiny podkopáva. Preto jeho osud zverili do rúk silových štruktúr. A tie nevychádzajú z nejakých politických či imidžových úvah, konajú tak, ako vedia. Ich úlohou je, aby sa všetko udialo rýchlo a relatívne pokojne. Aby do ulíc vyšlo čo najmenej ľudí. Aj preto lietadlo s Navaľným v nedeľu presmerovali na záložné letisko. A súd sa s ním v pondelok konal na neveľkej policajnej stanici v mestečku za Moskvou, aby tam opozícia nestihla usporiadať masívnejšiu protestnú akciu. Z technického hľadiska to robia tak, ako to silové štruktúry majú naučené. Pre reputáciu krajiny však ide o silný úder. A to aj vinou takých detailov, že Navaľného súdili v miestnosti, kde na nástenke visí portrét bývalého šéfa NKVD Genricha Jagodu, katana z čias stalinského teroru.