Trump (ne)nastavil Rusku a Číne pravidlá. Čo zmení Biden?

, 20.01.2021 06:00
US Election View From Asia
Nastupujúci demokratický šéf Bieleho domu Joe Biden (vľavo) sa v roku 2013 ešte v pozícii viceprezidenta stretol so šéfom čínskych komunistov Si Ťin-pchingom. Autor: ,

Súperenie veľmocí. V strategickej oblasti je to jedno z hlavných dedičstiev odchádzajúcej vlády republikánskeho prezidenta Donalda Trumpa. Šéf Bieleho domu dnes vo funkcii končí a nedá sa povedať, že on sám by mal nejaký ucelenejší pohľad na svet. No aj Trumpova nechuť spolupracovať s partnermi a nepredvídateľnosť, ktorá často podľa pozorovateľov pramenila z očividnej nevedomosti, ovplyvnili dianie na medzinárodnej scéne.

Súperenie veľmocí

Ani súperenie veľmocí nie je podrobne rozpracovaný koncept. Trump počas volebnej kampane a rovnako po nástupe do úradu v januári 2017 hovoril ako o hlavnej hrozbe o globálnom islamistickom terorizme. V roku 2018 však republikánska vláda prístup zmenila. Samozrejme, aj pod vplyvom toho, že extrémisti z Islamského štátu (IS) stratili kontrolu nad územím v Iraku a Sýrii.

"Strategické súperenie medzi štátmi, nie terorizmus, je teraz prvotným zdrojom obáv v súvislosti s národnou bezpečnosťou USA. Čína je strategickým konkurentom, ktorý využíva dravú ekonomiku, aby zastrašoval susedov, a militarizuje Juhočínske more. Rusko narušilo hranice blízkych štátov a snaží sa mať silu veta nad hospodárskymi, diplomatickými a bezpečnostnými rozhodnutiami svojich susedov,“ píše sa v Národnej obrannej stratégii USA z roku 2018.

"Viedlo to už k presmerovaniu rozpočtu Pentagónu a novým investíciám, ktoré v Kongrese podporila väčšina z oboch strán, vrátane miliárd dolárov na posilnenie americkej vojenskej prítomnosti v ázijsko-pacifickom regióne,“ pripomenula spravodajská stránka POLITICO, aký dosah má nová stratégia.

Prístup k Moskve

Ako sa k tomu postaví demokrat Joe Biden, ktorý sa dnes stane 46. americkým prezidentom? Nový šéf Bieleho domu je veteránom zahraničnej politiky. Osobne pozná väčšinu dôležitých ľudí globálnej scény. Jeho bezpečnostný poradca Jake Sullivan na sociálnej sieti Twitter predbehol aj končiaceho šéfa diplomacie Mikea Pompea, keď kritizoval zatknutie ruského opozičného lídra Alexeja Navaľného.

Prístup Trumpovej vlády k Moskve ovplyvnil ešte rok 2016, keď sa Kremeľ snažil zasiahnuť do amerických prezidentských volieb v prospech republikána. Končiaci vládca Oválnej pracovne vyšetrovanie týchto aktivít pravidelne označoval za politický hon na čarodejnice. Smerom k ruskému prezidentovi Vladimirovi Putinovi z jeho strany nezaznela za štyri roky takmer žiadna kritika.

Na druhej strane USA posilnili vojenskú prítomnosť na východnom krídle NATO a proti Rusku zaviedli viacero sankcií, ktoré sa týkali aj stavby plynovodu Nord Stream 2. Vystúpili aj z Dohody o likvidácii rakiet stredného a krátkeho doletu a zo Zmluvy o otvorenom nebi, ktorá účastníkom umožňuje vykonávať prieskumné lety nad územiami členských štátov a zbierať údaje o ich vojenských aktivitách. Hoci je možné tieto kroky vnímať ako súčasť tvrdého postoja proti Rusku, je otázne, či nejakým spôsobom prispeli k európskej a globálnej bezpečnosti. Nejasnou zostáva aj budúcnosť Dohody o znížení počtu strategických zbraní (New START), ktorej platnosť vyprší 5. februára.

Expert na Rusko a šéf analytickej spoločnosti Mayak Intelligence Mark Galeotti predpokladá, že Bidenova vláda bude takpovediac v srdci nepriateľsky naladená k Moskve, ale hlavou bude myslieť pragmaticky.

"Zahranično-politický tím nového prezidenta do veľkej miery tvoria veteráni z čias Baracka Obamu. Nie sú to priatelia Moskvy. Sú to však ostrieľaní profesionáli, ktorí vedia, že existujú oblasti, v ktorých budú potrebovať spoluprácu Moskvy. Sú to napríklad dohody o kontrole zbraní. Neočakávam, že budeme svedkami nejakého resetu vzťahov s Ruskom a uvidíme asi viac sankcií. Povedal by som, že sa budú správať ako racionálni jastrabi,“ uviedol Galeotti pre Pravdu.

Odborník skonštatoval, že Rusko síce bude opatrné, ale Bidenovu rozhodnosť bude testovať. "Už sa to prejavilo, keď Moskva pred niekoľkými dňami oznámila, že odstupuje od Zmluvy o otvorenom nebi. A čo sa týka vecí, ktoré majú pre Kremeľ domácu prioritu, ako prípad Alexeja Navaľného či dianie v Bielorusku, tak Rusi si príliš nelámu hlavu s tým, čo si myslia USA,“ tvrdí Galeotti.

Končiaci americký prezident Donald Trump...
Končiaci americký prezident Donald Trump (vpravo) počas schôdzky s ruským náprotivkom Vladimirom Putinom v roku 2017. Autor: SITA/AP, Evan Vucci

Čo s Pekingom?

Ešte väčšia skúška asi čaká Bidena vo vzťahoch s Čínou. Peking je oveľa asertívnejší, ako keď demokrat pôsobil v rokoch 2009 až 2017 ako Obamov viceprezident. Do veľkej miery to súvisí s nástupom Si Ťin-pchinga do čela čínskych komunistov, ktorý si moc upevnil prostredníctvom nacionalistickej rétoriky a neznáša kritiku.

Si a Trump v niektorých ohľadoch ani nie sú veľmi odlišní. Peking sa však rýchlo stal terčom obchodných vojen republikána. No clá na čínske tovary nijako zvlášť nepomohli americkej ekonomike. Podľa prepočtu Rady pre zahraničné vzťahy až 92 percent výnosu z nich išlo na podporu amerických farmárov, ktorých zasiahli protiopatrenia Pekingu. Nehovoriac o tom, že clá na čínske tovary platia spoločnosti v USA, ktoré ich dovážajú.

Peking je teraz hlavným terčom Washingtonu a Trump sa počas kampane snažil Bidena vykresliť ako pročínskeho. Samotný republikán však ešte takto pred rokom oslavoval obchodnú dohodu s komunistickým režimom. A o tom, že Trumpa naozaj zaujíma stav ľudských práv v Číne, sa tiež dá pochybovať. Podľa jeho bývalého poradcu pre národnú bezpečnosť Johna Boltona šéf Bieleho domu v roku 2019 Si Ťin-pchingovi naznačoval, že prevýchovné a pracovné tábory pre Ujgurov sú správna vec. Minulý týždeň však americká vláda uvalila zákaz na dovoz produktov z bavlny a paradajok z čínskeho Si-ťiangu, keďže existuje podozrenie, že ich nútene vyrábajú Ujgurovia.

"Väčšina pozorovateľov predpokladá, že Bidenova vláda zaujme viac multilaterálny prístup k Číne. Demokratov tím signalizuje, že chce spolupracovať najmä s Európou na spoločnej stratégii k Pekingu. Je asi zbytočné mať strach, že Biden bude mäkký na Čínu. Ukáže to až čas, ale jedným z dôvodov, pre ktorý to nedáva zmysel, je, že prezident do kľúčových pozícií nominoval ľudí, ktorí sú k Pekingu skeptickí a kritizujú ho pre ľudské práva. Bidenova kampaň vyhlásila, že čínske vládne politiky v Sin-ťiangu predstavujú genocídu,“ reagoval pre Pravdu expert na medzinárodné vzťahy Alexander Dukalskis z University College v Dubline.

Podobne to vidí profesor a riaditeľ SOAS Inštitútu Číny na Londýnskej univerzite Steve Tsang.

"Bidenov tím počnúc koordinátorom pre ázijsko-pacifický región Kurtom Campbellom si uvedomuje chyby, ktoré sa stali za Obamovej éry a ešte aj pretým. Bude pracovať na tom, aby sa im vyhol. Ale nepokladá za vhodný ani Trumpov prístup k Pekingu, ktorý bol nevypočítateľný a zbytočne provokatívny,“ povedal pre Pravdu Tsang. "Je pravdepodobné, že Biden bude k Číne pristupovať rázne, ale bude hľadať aj oblasti, v ktorých sa s ňou dá spolupracovať. Ak na to bude Peking reagovať pozitívne, tak to bude znamenať viac spolupráce. No Washington jasne odpovie, keď Čína zvolí tvrdý prístup. USA sa pritom budú snažiť mať na svojej strane partnerov v Ázii a Európe,“ myslí si Tsang.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

0 debata debata
Viac na túto tému: #zahraničná politika #súperenie veľmocí #Joe Biden #Donald Trump #americká politika