Rupnik: Realita Trumpovej Ameriky prekonala House of Cards

, 21.01.2021 05:28
Joe Biden, Oválna pracovňa
Prezident USA Joe Biden v Oválnej pracovni v Bielom dome podpisuje sériu exekutívnych príkazov. Autor: ,

"Európa nemôže len čakať s natiahnutou rukou, kým za ňou nový americký prezident Joe Biden príde. Musí si určiť priority,“ povedal pre Pravdu v rozhovore známy politológ a odborník na medzinárodné vzťahy Jacques Rupnik.

V interview zhodnotil, čo svetu a Amerike priniesli štyri roky republikána Donalda Trumpa v Bielom dome, ale aj čo čaká na Bidena, ktorý v stredu nastúpil do Oválnej pracovne.

Čo Trump po sebe zanecháva na medzinárodnej scéne a v domácej politike? Aký vplyv bude mať jeho vládnutie?

Áno, myslím, že je dobré, aby sme sa zamysleli, čo po Trumpovi zostane. Nielen hovorili o jeho bilancii, ale aj o tom, aký dlhodobejší vplyv môže mať. Trump odišiel z Bieleho domu, ale trumpizmus bude existovať ďalej. Je to prístup k politike, ktorý smeruje k oslabeniu všetkých demokratických inštitúcií. Je založený na priamom vzťahu silného lídra k davu a presadzuje sa aj vďaka sociálnym sieťam. Pred štyrmi rokmi to Trumpovi pomohlo dostať sa do Bieleho domu a počas svojho vládnutia to využil v nevídanej forme.

Joe Biden - inaugurácia prezidenta USA

Joe Biden sa stal 46. prezidentom USA a Kamala Harrisová jeho viceprezidentkou, 20. januára 2021.

Fotogaléria
Joe
		Biden gratuluje viceprezidentke
		Kamale...
Joe Biden
		zložil prísahu ako 46. prezident
		USA
+7Zvolený americký
		prezident Joe Biden sa
		zdraví...

Ako?

Trump spochybnil inštitúcie, čo nakoniec viedlo k priamemu útoku na ne. Je to bezprecedentné. Trump ako šéf exekutívy podporil povstanie proti parlamentu, proti americkému Kongresu. V americkej histórii sme boli svedkami rôznych rebélií a nepokojov. Ale prezident, ktorý má byť garantom ústavného poriadku, otvorene porušil jeho pravidlá. Pre výkon politiky už nie sú dôležité fakty, tie sú vedľajšie. Netvrdím, že fakty sú všetko. Ak však chceme mať v demokratickej spoločnosti aspoň akúsi debatu, čo je verejné blaho a na čom má byť postavená demokratická voľba, mali by sme mať minimálny konsenzus, čo sú fakty. Pokiaľ mi budete tvrdiť, že fakty už nie sú, že neexistuje pravda, len názory, tak je to vážne. Už sme sa poriadne pustili týmto smerom a je to veľmi nebezpečná vec. Súvisí to s domácim politickým dedičstvom Trumpa, s tým, že sa mu podarilo rozložiť Republikánsku stranu.

Je to koniec republikánov?

Ešte sa to uvidí. Demokratický systém je postavený na inštitúciách, ktoré som už spomenul, a Trump nimi poriadne zamával. Ale založený je aj na tom, že politické procesy realizujeme prostredníctvom strán. Trump prišiel k republikánom ako outsider a odstránil všetkých rivalov. Teraz skončil v Bielom dome a strana je rozdelená. Časť republikánov pri poslednej možnej príležitosti ukázala lojalitu k inštitúciám. Ale Trumpovi zostali aj priaznivci. Má ich veľa v Kongrese a predovšetkým sú to jeho voliči, ktorých bolo 74 miliónov. Vytvorilo to nové podmienky pre pravicovú politiku v Amerike. Či to bude s Trumpom, alebo bez neho.

Rozlúčka Donalda Trumpa s Bielym
		domom
Rozlúčka
		Donalda Trumpa s Bielym
		domom
+6Rozlúčka Donalda
		Trumpa s Bielym
		domom

Prezident Biden veľa hovorí, že chce hľadať jednotu v spoločnosti. Má však na to v súčasnej situácii nástroje? Samozrejme, v demokracii absolútna jednota neexistuje. Ako ste však povedali, aspoň na základných faktoch by sme sa azda mohli zhodnúť.

Biden má istú šancu, aby zvrátil tento vývoj. Bude to mať ťažké, no je pravým opakom Trumpa, ktorý polarizoval spoločnosť. Rozdelil Ameriku tak, ako sme to asi od občianskej vojny v 19. storočí nevideli. Práve v polarizácii spočívala Trumpova sila. Biden je mužom stredu. Snaží sa hľadať konsenzus. Ale nielen v podobe nejakej zlatej strednej cesty, ale zameraním sa na skutočné problémy. Preto dáva dôraz na riešenie pandémie choroby COVID-19. Trumpova celková bilancia je 400-tisíc mŕtvych a v USA momentálne denne nákaza zabije okolo štyritisíc ľudí. Biden hovorí, že problém pandémie musí Amerika riešiť spoločne. Súvisí to aj s jeho programom zdravotníckej reformy a myslím, že by to mohol presadiť. Prezident tiež chystá obrovský ekonomický balíček v hodnote 1,9 bilióna dolárov. Chce hospodárstvo oživiť a niektoré jeho sektory zachrániť. Má to pomôcť najviac ohrozeným spoločenským vrstvám, ktoré zasiahla určitá konkurenčná nerovnosť v rámci globalizácie. Mnohí ľudia z týchto skupín volili Trumpa. Pre Bidena je to však veľká príležitosť. Okrem toho bude aspoň do istej miery v politicky výhodnej situácii.

Demokrati, hoci tesne, budú ovládať Kongres.

Áno, majú väčšinu v Snemovni reprezentantov a po dlhšej dobe ju získali aj v Senáte. A je to prehra republikánov, ktorá sa dá pripísať na konto Trumpovi. Pre jeho politiku konzervatívci prišli o dve senátne kreslá v štáte Georgia. Demokrati budú kontrolovať Kongres a Bidenovi nebudú pri vládnutí stáť v ceste až také veľké prekážky. Nemá vopred zaručený úspech, ale je to preňho priaznivá situácia.

Nakoľko má teda Biden šancu dostať na svoju stranu tradičnejších republikánov a spolupracovať s nimi na niektorých reformách?

Niektorí republikáni sa jasne od Trumpa dištancovali, pretože spochybňoval výsledky volieb. Jeho ľudia podali na rôznych súdoch viac ako 60 sťažností týkajúcich sa hlasovania. Vôbec neuspeli. Trump vo zverejnenej nahrávke žiadal štátneho tajomníka v Georgii Brada Raffenspergera, aby mu našiel viac ako 11-tisíc hlasov. Tvrdil, že vie, že päťtisíc bolo ukradnutých. Raffensperger mu povedal, že dva hlasy boli pochybné. Časť republikánov teda nemôže akceptovať spochybňovanie volieb. A americké inštitúcie v tom tiež celkom obstáli.

Je to dôležité?

Imidž americkej demokracie za Trumpa mimoriadne utrpel. Útechou nám môže byť, že inštitúcie to pomerne slušne zvládli. Áno, Kongres napadli a jeho členovia sa museli schovať do pivnice. Ale potom výsledky volieb v prospech Bidena potvrdili. Demokrat do Bieleho domu nastúpil. Americké súdy rokovali o Trumpových sťažnostiach a zamietli ich. Republikán sa pritom spoliehal na Najvyšší súd a dokonca nominoval troch jeho členov. Samozrejme, aj fungovanie inštitúcií záleží od toho, kto ich spravuje. Ukázalo sa to pri hlasovaní v Kongrese. Senátori Ted Cruz či Josh Hawley voľby spochybňovali. Pritom dokonale vedia, ako to s ich výsledkami bolo. Ale zámerne podporili lož, lebo si vravia, že Trump odchádza, ale oni dúfajú, že zdedia trumpizmus. Bude to veľká otázka americkej politiky do budúcnosti. Je to ako s tým povestným pohárom. Je napoly plný, lebo inštitúcie obstáli. Ale je aj napoly prázdny, lebo, ako som povedal, imidž americkej demokracie mimoriadne utrpel. V očiach samotných Američanov, ale najmä vo svete, ktorý to videl v priamo v priamom prenose.

Ako to svet vnímal?

Dá sa povedať, že americká demokracia sa vo svete nešíri len prostredníctvom veľkých prejavov politikov z USA. Ale aj cez Netflix, cez House of Cards, čo bol najpopulárnejší seriál v Číne. (House of Cards je seriál, ktorého hlavnou postavou je americký prezident Frank Underwood, ktorý sa pri ceste za mocou ničoho neštíti, pozn. red.) Viete, akého šéfa Bieleho domu a jeho nekalé praktiky tento seriál vykresľuje. V porovnaní s Trumpom však hovorím: Vráťte nám Underwooda! Realita dnešnej Ameriky prekonala fikciu v House of Cards. V priamom prenose sme boli svedkami povstania proti Kongresu, ktoré riadil prezident. Ale nevysielal to Netflix. Keď sme hovorili, že už nevieme, čo sú fakty, alebo čo je realita a čo fikcia, tak je to dôvod na zamyslenie sa.

Diskutujeme, ako sa na Ameriku díva svet. Biden má šancu obrátiť list v kapitole vzťahov s Európou, respektíve s Európskou úniou. Trump sa ju skôr snažil oslabiť. Ako k nej pristúpi Biden?

Bude to veľmi dôležitý vzťah. Hlavným problémom medzinárodnej politiky bude v budúcnosti strategická rivalita Ameriky a Číny. Je to otázka pre 21. storočie. Trump do Európy kopal a označoval ju za nepriateľa. Biden urobí pravý opak. Chápe, že musí riešiť Čínu ako hlavného rivala USA. Preto musí hľadať spojencov a tých má v Európe. Biden sa zameria na obnovenie transatlantického partnerstva. A nepodarí sa mu to tak, že bude na Európanov kričať, niečo im diktovať a vyhrážať sa im. Biden nadviaže s Európou nový dialóg. Teda, ako som povedal, bude sa správať úplne inak ako Trump. Jeden z prvých krokov, ktoré Biden avizuje, je návrat do Parížskej klimatickej dohody. Demokratický prezident bude inak pristupovať k multilaterálnym inštitúciám. Európa to výrazne podporuje, stavia sa proti jednostrannej politike sily, ktorú presadzujú Rusko, Turecko a mnohé nové autoritárske režimy. Bidenovi je myšlienka spolupráce s Európou vlastná.

V čom sa to prejavuje?

Na oboch stranách Atlantiku máme demokratické systémy, ktorých vplyv vo svete asi relatívne upadá. Ale napriek tomu nás spájajú. Demokracia je najsilnejším putom medzi Európou a Spojenými štátmi. Musíme to zvládnuť spolu. Obnovenie transatlantickej väzby bude medzi prvými krokmi, ktoré Biden urobí. Poznáme už jeho zahraničnopolitický tím. Šéfom diplomacie bude Antony Blinken, poradcom pre národnú bezpečnosť sa stal Jake Sullivan. Sú to ľudia, ktorí Európu poznajú, rozumejú jej a chápu, aké dôležité je obnoviť dôveru vo vzťahoch. Nestačí to, samozrejme, len vyhlásiť. Bude potrebné na tom pracovať, nielen o tom hovoriť. Bude to veľká úloha, ktorá však neleží len na Bidenových pleciach, ale je to práca aj pre Európanov.

Možno Európa nezačala úplne ideálne, keď koncom roka oznámila uzavretie investičnej dohody s Čínou, na ktorú prišli rozpačité reakcie z Bidenovho tímu. Aké kroky voči novému americkému prezidentovi by teraz mala EÚ urobiť?

Európa si musí najprv sama ujasniť, čo chce. Na Trumpovo obdobie boli v únii rôzne pohľady. Najmä Nemecko naznačovalo, že ide len o nepríjemný moment, ktorý je potrebné prečkať. Iní však Berlínu pripomínali, že nie je možné iba čakať, že sa to zlepší a Amerika zase všetko vyrieši. Je to najmä francúzsky prístup, že Európa musí myslieť na vlastné bezpečnostné záujmy. A najmä v strednej Európe v podaní Poľska či Maďarska sme boli svedkami tretieho pohľadu na Trumpa. Išlo o zachovanie vernosti republikánskemu prezidentovi až do poslednej chvíle. Ľudia ako maďarský premiér Viktor Orbán sú veľkí milovníci Trumpa a trumpizmu. V jeho ideách budú pokračovať, ale je to predsa len pre nich tvrdá rana, že prišli o veľkého podporovateľa v Bielom dome. Európania budú mať rôzne pohľady na Trumpovo dedičstvo. Bude preto zaujímavé sledovať, čo prinesú do vzťahu s Bidenom. A bude to aj veľmi dôležité. Európa nemôže len čakať s natiahnutou rukou, kým za ňou Biden príde. Musí si určiť priority. Určite pre ňu bude dôležitá klimatická politika, čo ďalej s dohodou o iránskom jadrovom programe, ako sa budú vyvíjať vzťahy s Ruskom. A, áno, bude tu aj otázka Číny. Zmluvu, ktorú ste spomenuli, z ekonomických dôvodov podporovalo najmä Nemecko. No myslím si, že v Európa narastá presvedčenie, že Čína nie je len benevolentný obchodník, ale snaží sa presadzovať svoj vplyv. Uvidíme, aké závery si z toho únia urobí.

Páči sa Vám tento článok? Prosíme, podporte kvalitnú žurnalistiku.

Cieľom denníka Pravda a jeho internetovej verzie je prinášať Vám každý deň aktuálne spravodajstvo. Na to, aby sme pre Vás mohli stále a ešte lepšie pracovať, potrebujeme i Vašu podporu. Ďakujeme Vám za akýkoľvek finančný príspevok.

Podporiť Poslať SMS Predplatiť denník
#prezidentské voľby v USA #Joe Biden
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku