Biden začal úradovanie podpisom pätnástich výkonných nariadení

Americký prezident Joe Biden začal svoje pôsobenie v úrade podpísaním pätnástich výkonných nariadení. Len niekoľko hodín po inaugurácii tak začal pracovať na tom, aby zvrátil niektoré kroky svojho predchodcu. Informuje o tom spravodajský portál BBC.

21.01.2021 10:57 , aktualizované: 12:20
biden oválna pracovňa Foto: ,
Americký prezident Joe Biden podpisuje prvé dokumenty v Oválnej pracovni Bieleho domu 20. januára 2021 vo Washingtone. Biden začal úradovať prakticky okamžite po nástupe do funkcie.
debata (64)

Prvé výkonné nariadenie sa pritom týkalo posilnenia federálneho postupu voči pandémii koronavírusu, ďalšími rozhodol o znovupripojení Spojených štátov k parížskej klimatickej dohode či zmene imigračnej politiky.

„Pokiaľ ide o riešenie kríz, ktorým čelíme, nemôžeme márniť čas," vyjadril sa Biden prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter cestou do Bieleho domu po inaugurácii. Stanovisko, ktoré jeho kancelária zverejnila k nariadeniam, ďalej uvádza, že Biden „podnikne kroky nielen, aby zvrátil najvážnejšie škody Trumpovej administratívy, ale zároveň začne hýbať krajinu vpred".

Joe Biden - inaugurácia prezidenta USA

Joe Biden sa stal 46. prezidentom USA a Kamala Harrisová jeho viceprezidentkou, 20. januára 2021.

Fotogaléria
Joe Biden gratuluje viceprezidentke Kamale...
Joe Biden zložil prísahu ako 46. prezident USA
+7Zvolený americký prezident Joe Biden sa zdraví...

Viaceré opatrenia zavedú v súvislosti s pandémiou koronavírusu, ktorá si v USA vyžiadala už viac ako 406-tisíc obetí. Povinné bude nosenie rúšok a dodržiavanie sociálnych rozostupov vo všetkých priestoroch federálnej vlády, vznikne nový úrad na koordináciu protipandemických opatrení a zastaví sa proces vystúpenia Spojených štátov zo Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO), ktorý spustil Trump.

Biden sa tiež zaviazal, že jednou z hlavných priorít jeho administratívy bude boj proti klimatickým zmenám. V tejto súvislosti podpísal výkonné nariadenie, ktorým sa začne proces opätovného pristúpenia Spojených štátov k parížskej klimatickej dohode z roku 2015.

Zrušil tiež povolenie na výstavbu kontroverzného ropovodu Keystone XL, proti ktorému viac ako desaťročie bojujú environmentalisti a organizácie pôvodných amerických obyvateľov. O tomto kroku by sa malo podľa tlačovej tajomníčky Jen Psaki hovoriť, keď Biden v piatok ako prezident absolvuje svoj prvý oficiálny telefonát so zahraničným lídrom – kanadským premiérom Justinom Trudeaum.

Ropovod má dopravovať ropu z kanadskej provincie Alberta do Nebrasky. Práce na ropovode prerušili, no v roku 2019 ich opäť obnovili, keďže prezident Donald Trump zrušil rozhodnutie svojho predchodcu Baracka Obamu, ktorý v roku 2015 vetoval zákon schvaľujúci výstavbu.

V oblasti imigračnej politiky Biden zrušil Trumpovo vyhlásenie núdzového stavu, ktoré mu umožnilo financovanie múra pozdĺž mexickej hranice, a tiež kontroverzný zákaz vstupu pre ľudí z niekoľkých prevažne moslimských krajín.

Ďalšie nariadenia sa podľa BBC týkali rasovej a rodovej rovnosti.

Fauci: USA sa pridajú k vakcinačnému projektu

Biden vo štvrtok nariadi, aby Spojené štáty podporovali projekty na poskytnutie vakcín proti ochoreniu COVID-19, diagnostiky a liekov ľuďom v núdzi na celom svete. Informoval o tom vládny expert na infekčné choroby Anthony Fauci. Spojené štáty tiež podľa neho zastavia redukciu svojho personálu pri WHO a vyplatia svoje záväzky voči nej.

Rozlúčka Donalda Trumpa s Bielym domom
Rozlúčka Donalda Trumpa s Bielym domom
+6Rozlúčka Donalda Trumpa s Bielym domom

Fauci, ktorý je Bidenovým hlavným zdravotníckym poradcom, povedal výkonnému výboru WHO, že prezident vo štvrtok vydá nariadenie potvrdzujúce záujem USA pridať sa k iniciatíve COVAX, projektu zameranému na distribúciu vakcín proti COVID-19 ľuďom v núdzi na celom svete. Spojené štáty podľa neho plánujú podporiť aj ACT Accelerator – iniciatívu zahŕňajúcu aj COVAX, ktorá sa zameriava na distribúciu diagnostických nástrojov a terapeutík do všetkých krajín sveta.

Rokovanie so spojencami o Iráne a jadrovej dohode

Americký prezident sa v rámci rozhovorov so svojimi zahraničnými spojencami bude už čoskoro venovať téme Iránu a obmedzeniu jeho jadrového programu. Informovala o tom vo štvrtok agentúra DPA s odvolaním sa na Bidenovu hovorkyňu Jen Psakiovú.

Biden je pripravený „predĺžiť a posilniť jadrové obmedzenia Iránu,“ vyjadrila sa Psakiová počas svojej prvej tlačovej konferencie ako Bidenova hovorkyňa. Dodala, že na to, aby USA a spojenci dodržiavali svoju časť dohody, sa Irán musí naďalej riadiť podmienkami stanovenými v spomínanej dohode.

Dohoda z roku 2015 – známa aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA) – zaväzuje Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity. Okrem USA ju podpísali Rusko, Čína, Británia, Francúzsko a Nemecko.

Spojení štáty pod vedením Donalda Trumpa však od tejto dohody v roku 2018 odstúpili a na Irán uvalili sériu vlastných, prísnejších sankcií. Irán na ne reagoval niekoľkonásobným porušením jadrovej dohody, približuje DPA.

Teherán začiatkom januára oznámil Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE) plány na obohacovanie uránu na 20 percent. Po dosiahnutí tohto cieľa by zostával už len jeden technický krok od získania uránu obohateného na úroveň 90 percent, použiteľnú na zbrojné účely.

Iránsky prezident Hasan Rúhání sa v stredu vyjadril, že jeho krajina je pripravená vylepšiť napäté vzťahy s USA, avšak zodpovednosť urobiť tak je podľa neho v rukách nového prezidenta Bidena.

64 debata chyba
Viac na túto tému: #USA #Irán #koronavírus