Demokrat hneď v prvých hodinách v úrade ukázal, že mnoho vecí bude úplne iných v porovnaní s jeho predchodcom, republikánom Donaldom Trumpom. Ale niektoré sa celkom nezmenia. Aj pre Bidena bude Amerika na prvom mieste. Len to nebude slogan, ktorý by nosil prezident na šiltovke.
Joe Biden sa stal 46. prezidentom USA a Kamala Harrisová jeho viceprezidentkou, 20. januára 2021.
Peking hneď Bidena otestoval
Veľmi rýchlo sa o tom presvedčila Čína. Peking ešte v stredu, v inauguračný deň, uvalil sankcie na 28 bývalých predstaviteľov Trumpovej vlády. Je medzi nimi aj bývalý minister zahraničných vecí Mike Pompeo. Myslel si Peking, že Bidenovi na týchto ľuďoch nebude záležať, keďže sú to republikáni, ktorí demokrata radi označujú za pročínskeho? Alebo to bol test, ako bude nový šéf Oválnej pracovne reagovať?
„Naplánovali, presadzovali a vykonali sériu šialených krokov, ktoré vážne zasiahli do vnútorných záležitostí Číny, oslabili čínske záujmy, urazili obyvateľov Číny a výrazne narušili vzťahy Číny a USA,“ uviedol Peking na adresu sankcionovaných. Oni a ich rodinní príslušníci majú zákaz vstupu do Číny vrátane územia Hongkongu a Macaa. Firmy, v ktorých figurujú, budú čeliť obmedzeniam pri kontaktoch s Čínou.
Neproduktívne a cynické. Takto opísal sankcie Pekingu Biely dom, hoci boli uvalené na odporcov Bidenovej vlády.
„Opatrenia ohlásené v deň inagurácie vyzerajú ako pokus využiť stranícke delenie. Američania z oboch strán by mali kritizovať tento neproduktívny a cynický krok. Prezident Biden sa teší na spoluprácu s lídrami oboch strán, aby Spojené štáty boli schopné prekonať konkurenciu Číny,“ citovala agentúra Reuters Emily Horneovú, hovorkyňu Bidenovej Národnej bezpečnostnej rady. Vyzerá to tak, že Bidenova vláda bude pokračovať v istom nátlaku na Čínu. Jedna z posledných vecí, ktorú Pompeo vo funkcii urobil, bola, že označil prístup komunistického režimu k moslimskej menšine Ujgurov v Sin–ťiangu za genocídu.
„Tak by som to posúdil aj ja,“ povedal Antony Blinken, Bidenov nominant na ministra zahraničných vecí, a tábory, do ktorých Čína Ujgurov umiestňuje, označil za koncentračné.
„Je málo pravdepodobné, že by Biden výrazne zmenil ciele, o ktoré sa v súvislosti s Pekingom snažil Trump. Ale niektoré politiky upraví,“ rea goval pre Pravdu Ramon Pacheco Pardo, expert na Áziu a medzinárodné vzťahy z King‘s College v Londýne. „Keď hovoríme o cieľoch, predpokladám, že aj Bidenova vláda sa bude snažiť obmedziť či spomaliť rast Číny, aby si Spojené štáty udržali líderskú pozíciu na globálnej scéne. Bude riešiť aj ochranu ekonomiky USA a technológií pred čínskou konkurenciou. Ale, ako som povedal, niektoré politiky Biden upraví. Dôraz na vojenskú konkurenciu a odstrašenie zostane. No asi sa to Biden na rozdiel od Trumpa bude viac snažiť koordinovať s partnermi v Ázii a Európe. A myslím si, že sa pokúsi s Čínou aj spolupracovať v oblastiach, ktoré môžu byť obojstranne výhodné. Je to napríklad boj s klimatickými zmenami,“ uviedol Pacheco Pardo.
Parížska dohoda
Práve s globálnym otepľovaním súvisí jeden z prvých krokov, ktoré Biden v úrade urobil. Demokratický prezident podpísal prezidentské nariadenie, ktorým ohlásil návrat USA k Parížskej klimatickej dohode. Zmluva vznikla v roku 2015, ale Trump z nej o dva roky neskôr vystúpil. „V posledných štyroch rokoch sme výrazne zišli z cesty, lebo v Oválnej pracovni sme mali popierača klimatických zmien,“ povedal pre agentúru Reuters John Podesta, bývalý poradca exprezidenta Baracka Obamu, ktorý sa podieľal na rokovaniach, ktoré viedli k dohode. Trump v americkej politike nie je jediný, koho globálne otepľovanie príliš netrápi. Skupina republikánskych senátorov Bidena vyzvala, aby zákonodarcom predložil na posúdenie plán, týkajúci sa návratu k podmienkam dohody.
Prezident však vyhlásil, že USA budú bojovať s klimatickými zmenami ako nikdy doteraz. List o opätovnom pristúpení k zmluve od 19. februára poslal Biden generálnemu tajomníkovi OSN Antóniovi Guterresovi.
„Okrem návratu k dohode bude pre USA prvým testom to, ako dokážu doma znižovať emisie,“ uviedol pre Pravdu Joshua Busby, expert na environmentálnu politiku a bezpečnosť z Texaskej univerzity v Austine. „Boj s klimatickými zmenami bude pre Bidenovu vládu dôležitý. Svedčí o tom menovanie bývalého šéfa diplomacie Johna Kerryho za špeciálneho vyslanca pre klímu. Bude členom Bidenovho národno–bezpečnostného tímu. Toto je novinka. Kerry spolu s prezidentom chápu, že klimatické zmeny nie sú len environmentálny problém. Predstavujú zásadnú hrozbu pre národnú bezpečnosť, ale zároveň sú príležitosťou pre USA a celkovo svet, aby sme vybudovali novú, nízkouhlíkovú ekonomiku,“ tvrdí Busby.