Kersti Kaljulaidová (51), ktorá sa v roku 2016 stala prvou Estónkou na poste hlavy štátu, v utorok vymenuje vládu Kaje Kallasovej (43), ktorá sa tak stane prvou premiérkou v dejinách malého pobaltského štátu. Líderka Reformnej strany pri koaličných rokovaniach s Estónskou stranou stredu trvala na tom, aby bol budúci kabinet genderovo vyvážený. Ženy a muži si napokon rozdelia ministerské kreslá presne napoly. Príslušníčkam nežného pohlavia pritom pripadnú aj kľúčové rezorty financií a zahraničných vecí.
Extrémistov odmietla
Kallasovú už raz prezidentka poverila zostavením vlády. Bolo to predvlani na jar, keď bývalá estónska zákonodarkyňa a europoslankyňa, len rok po tom, čo sa stala straníckou líderkou, priviedla reformistov k prekvapujúcemu volebnému víťazstvu. Hoci účasť vo vláde ponúkla všetkým parlamentným stranám s výnimkou krajnepravicovej EKRE, zostaviť väčšinovú koalíciu sa jej vtedy nepodarilo. Bývalý premiér Jüri Ratas, ktorého centristi sú druhou najsilnejšou stranou, totiž v snahe udržať si kreslo neváhal uzavrieť pakt s extrémne nacionalistickým, euroskeptickým, protiruským a homofóbnym zoskupením, ktoré Kallasová odmietla.
Estónsko, kde priemerná životnosť koaličných vlád nepresahuje dva roky, ani tentoraz neporušilo tradíciu. Ratasova vláda sa tento mesiac rozpadla. Viackrát už mala namále pre medzinárodnopolitické prešľapy lídrov EKRE, za ktoré sa zahraničným partnerom ospravedlňovala samotná prezidentka.
Bývalý minister vnútra Mart Helme, známy svojimi mačistickými názormi, sa napríklad nezdržal, keď v susednom Fínsku sa predsedníčkou vlády stala Sanna Marinová. Príchod k moci mladej sociálnej demokratky, ktorá pochádza zo skromných pomerov a pred štúdiom na univerzite pracovala ako pokladníčka v supermarkete, zakladateľ EKRE komentoval slovami: „Teraz vidíme, ako sa predavačka stala premiérkou a ako sú členmi jej kabinetu ďalší pouliční aktivisti a nevzdelaní ľudia.“
Napokon však kabinet položil nie extrémizmus EKRE, ale korupčný škandál predstaviteľov strany stredu. Na pád vlády doplatil Ratas, ktorému sa v novej reformno-centristickej vláde neušlo miesto, ale najmä Helmeho krajne pravicové zoskupenie. Helme už odkázal, že jeho strana bude nezmieriteľnou opozíciou. „Budeme tvrdo bojovať, ak začnú realizovať všetky tie liberálne hlúposti, importované do Estónska zo západných krajín, ako je agenda LGBTI, otvorené hranice či multikulturalizmus,“ citoval exministra vnútra portál ERR.ee.
Som len iného rodu
Nová premiérka sa netají svojimi liberálnymi a feministickými názormi. Odmieta poznámky svojich kritikov, že cestu k moci jej vydláždil jej otec Siim Kallas, zakladateľ Reformnej strany, niekdajší minister financií, šéf diplomacie, premiér i eurokomisár. "Prečo je v Estónsku také ťažké pochopiť, že žena môže niečo dosiahnuť aj sama? Myslieť si, že za každým úspechom ženy stojí muž, či už otec, brat, alebo manžel, je nespravodlivé a ponižujúce vo vzťahu k ženám,” povedala Kallasová pre denník Õhtuleht.
Pôvabná a na pohľad krehká blondína tvrdí, že ženské zbrane v politike nepoužíva, svojej prirodzenosti sa však nemieni vzdať. „Počas volebnej kampane, keď preferencie neboli najlepšie, bola som vystavená tlaku, aby som robila niečo inak. Radili mi napríklad, že by som mala nosiť nohavice, ostrihať si vlasy, byť agresívnejšia, hovoriť hlbším hlasom,“ povedala v rozhovore pre televíziu Euronews A pokračovala: „Znelo mi to, ako že mám byť viac maskulínna. Uvažovala som, že keďže väčšina lídrov v našej krajine boli muži, ľudia si môžu pomyslieť, že niečo so mnou nie je v poriadku, lebo som iná. Ale so mnou je všetko v poriadku, len som iného rodu.“