Holandskom otriasa vzbura covidiotov

Také nepokojné noci Holanďania celé desaťročia nezažili. Po zotmení, keď začína platiť zákaz vychádzania, sa ich mestá menia na bojové zóny.

26.01.2021 17:08
Holandsko koronavírus protesty násilie Foto:
Reštaurácia s rýchlym občerstvením, ktorej výklad rozbili demonštranti na proteste proti zákazu nočného vychádzania zavedenému v Holandsku v rámci sprísnenia opatrení proti šíreniu koronavírusu. FOTO TASR/AP
debata (30)

Holandská polícia z pondelka na utorok zadržala stoosemdesiat ľudí počas tretej noci nepokojov, ktoré zasiahli takmer tucet miest. Demonštranti proti pandemickým obmedzeniam znova zapaľovali barikády, rabovali obchody a hádzali do policajtov kamene i delobuchy. Desiatky strážcov poriadku utrpeli zranenia. Ošetrenie museli vyhľadať aj dvaja fotoreportéri, na ktorých výtržníci zaútočili kameňmi v Amsterdame a Haarleme. Celkovo holandská polícia za tri noci výtržností, počas ktorých čvarga útočila aj na zdravotnícke zariadenia, zadržala 470 ľudí.

„Výtržnosti sme zažili aj v minulosti, ale je veľmi nezvyčajné, že trvajú niekoľko dní a po celej krajine. Nedochádza k nim len v známych problémových oblastiach, sú veľmi rozšírené,“ komentovala nepokoje hovorkyňa polície Suzanne van de Graafová. Polícia terajšie násilnosti označila za najhoršie za posledných štyridsať rokov.

Policajtom vyzbrojeným obuškami a štítmi pomáhali aj vrtuľníky. Niekoľko miest dalo poriadkovým silám mimoriadne právomoci, aby mohli proti výtržníkom zasiahnuť s jazdnou políciou, služobnými psami i slzotvorným plynom a vodnými delami, čo je v tradične pokojnej krajine výnimočné.

Vzbura covidiotov, ako ju nazvala holandská tlač, vypukla po tom, čo vláda od soboty po prvý raz od druhej svetovej vojny zaviedla zákaz nočného vychádzania. Večer od deviatej do pol piatej rána sa smú na ulici objaviť len ľudia odkázaní na lekársku pomoc a pracovníci kľúčových profesií. Za porušenie zákazu, ktorý má platiť prinajmenšom do 9. februára, hrozí pokuta 95 eur.

Premiér Mark Rutte, ktorého o dva mesiace čakajú parlamentné voľby, násilné protesty ostro odsúdil. „Je to neprípustné,“ vyhlásil „Nemá to nič spoločné s bojom za slobodu. Je to zločinné násilie a tak k nemu budeme aj pristupovať,“ dodal s tým, že 99 percent Holanďanov dodržiava protiepidemické opatrenia vrátane zákazu vychádzania, pretože chápu, že koronavírus možno dostať pod kontrolu len spoločným úsilím.

Vláda v utorok potvrdila, že pouličné nepokoje ju neprinútia odvolať reštrikcie. „Nemienime kapitulovať pred zopár idiotmi,“ vyhlásil minister financií Wopke Hoekstra pre verejnoprávne telerádio NOS. Popri zákaze nočného vychádzania platia v Holandsku aj ďalšie obmedzenia. Školy a obchody okrem tých so základným tovarom sú zatvorené od polovice decembra, bary a reštaurácie ešte o dva mesiace dlhšie.

Najradikálnejšie protesty v noci na utorok zasiahli Rotterdam, kde za mrežami skončilo šesťdesiat výtržníkov. Desať policajtov utrpelo zranenia. Po tom, čo vyčíňajúce gangy vyplienili niekoľko obchodov a pokúšali sa podpáliť policajnú stanicu, starosta Rotterdamu Achmed Aboutaleb po prvý raz vo svojej kariére povolil nasadenie vodných diel a slzotvorného plynu. „Sú to nehanební zlodeji, inak ich nenazveš,“ citoval Aboutaleba denník De Telegraaf.

„Moje mesto plače a ja plačem s ním,“ povedal pre médiá starosta Eindhovenu John Jorritsma. V emotívnom vyhlásení nazval výtržníkov „spodinou krajiny“. „Obávam sa, že ak budeme pokračovať touto cestou, tak smerujeme k občianskej vojne,“ dodal.

© Autorské práva vyhradené

30 debata chyba
Viac na túto tému: #nepokoje #Holandsko #nočný zákaz vychádzania