Video: Prezidentka Čaputová si uctila pamiatku obetí holokaustu.
„Holokaust nie je židovská tragédia, je to tragédia nás všetkých. Preto je pre nás neustále dôležité prinášať svedectvo o holokauste, a preto si stále uctievame pamiatku miliónov Židov, aj našich spoluobčanov, ktorí sa stali obeťami najzvrátenejšej idey novodobých dejín,“ uviedla hlava štátu.
Zároveň vyzvala, aby sme si pripomínali nielen následky holokaustu, ale aj jeho príčiny, ako sú šírenie klamstiev, nenávisti a podnecovanie k násiliu. Ako skonštatovala, s takýmito javmi sa stretávame aj v súčasnosti.
Informoval o tom web prezident.sk „K pamätníku na Rybnom námestí v Bratislave položila veniec a kamienok,“ spresnila oficiálna stránka prezidentky.
Kollár: Nikdy nesmieme zabudnúť
Aj ďalší politici si pripomínajú Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu. „Nikdy nesmieme zabudnúť,“ uviedol v tejto súvislosti na sociálnej sieti predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina).
Hnutie Sme rodina zdôrazňuje, že holokaust je označenie pre systematické, štátom riadené a vykonávané prenasledovanie i hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských, politických skupín počas druhej svetovej vojny. „Sme rodina rázne takéto skutky odsudzuje a rovnako aj ľudí, ktorí holokaust popierajú a tvrdia, že sa to nestalo! Preto si tento deň budeme stále pripomínať, aby sa na to nikdy nezabudlo,“ dodalo na sociálnej sieti.
Pre podpredsedu parlamentu Juraja Šeligu (Za ľudí) má spomienka na obete holokaustu obzvlášť trpkú príchuť. „Vyše 70.000 slovenských obetí holokaustu z čias druhej svetovej vojny si totiž tento rok pripomíname vo veľmi zvláštnej atmosfére. Je poznačená snahou novodobých fašistov odstrániť z nášho trestného poriadku ustanovenia trestajúce extrémizmus, šírenie nenávisti a lží o holokauste,“ uviedol s tým, že súčasnosť je tiež poznačená masívnym šírením hoaxov.
Je podľa neho potrebné uvedomiť si, čo v minulosti viedlo k holokaustu a utrpeniu ľudí. „Holokaust nezačal zberným táborom v Seredi či transportom do nacistických koncentrákov. Holokaust sa začal šírením lživých rečí, postupným vytváraním obrazu nepriateľa a dehumanizáciou Židov. Až neskôr prišli legislatívne obmedzenia, organizované násilie a genocída,“ dodal.
Aj koaličné hnutie OĽANO upozorňuje, že stále existujú skupiny popierajúce holokaust, šíriace nenávisť medzi ľuďmi, ktorá môže vyústiť do otvoreného zla. Hnutie dodalo, že fašizmus rozdeľoval ľudí na dve skupiny. Tie, ktoré mali právo žiť a tie, ktorým bolo toto právo odňaté. „Mať tieto strašné udalosti na pamäti je pre nás jedinou cestou, ako zabrániť tomu, aby sa táto história už nikdy nezopakovala,“ podotklo OĽANO.
Foto: SITA/AP, Dorothee Barth
UNESCO organizuje popoludní v spolupráci s Organizáciou spojených národov (OSN) virtuálne podujatie, na ktorom sa očakáva vystúpenie generálneho tajomníka OSN Antónia Guterresa, generálnej riaditeľky UNESCO Audrey Azoulayovej a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej.
Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu vyhlásilo Valné zhromaždenie OSN 1. novembra 2005 na svojom 42. plenárnom zhromaždení s cieľom pripomínať si každý rok utrpenie miliónov židovských obetí holokaustu počas druhej svetovej vojny. Zvolený dátum sa symbolicky viaže k 27. januáru 1945, keď Červená armáda oslobodila koncentračný a vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau.
Návrh na vyhlásenie tohto dňa podali Izrael, Spojené štáty, Rusko, Austrália a Kanada. Rezolúciu podporilo 91 členských krajín OSN.
Vtedajší generálny tajomník OSN Kofi Annan po schválení rezolúcie nazvanej Spomienka na holokaust povedal: „Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu bude dôležitým pripomenutím si poučenia z holokaustu – bolo to výnimočné zlo, ktoré sa už v budúcnosti nesmie opakovať a neslobodno naň zabudnúť.“
Koncentračný tábor Auschwitz založili nacisti v roku 1940 a pôvodne slúžil na internáciu politických väzňov a vojnových zajatcov. Postupne ho ale rozšírili na rozľahlý pracovný a vyhladzovací koncentračný tábor pre Židov, ktorých doň privážali z celej Európy. V tábore použili 3. septembra 1941 po prvý raz cyklón B a v plynovej komore ním zabili 600 sovietskych vojnových zajatcov a 250 ďalších väzňov.
V plynových komorách tábora zavraždili aj tisíce Židov zo Slovenska. Vôbec prvý transport Židov zo Slovenska, s tisíckou židovských dievčat a mladých žien, ktorý bol vypravený z Popradu dňa 25. marca 1942, smeroval práve do Auschwitzu. V roku 1942 do tohto tábora vypravili z územia vtedajšieho Slovenska celkovo 19 transportov.
Na jeseň roku 1944, po obnovení deportácií Židov zo Slovenska, tam smerovali ďalšie transporty. V Auschwitzi zahynuli aj tisíce Židov deportovaných v roku 1944 z častí dnešného južného a východného Slovenska, ktoré v rokoch 1938 – 1945 prináležali k Maďarsku.
Nacistický vyhladzovací tábor Auschwitz-Birkenau bol oslobodený oddielom Červenej armády 27. januára 1945, keď vojaci Červenej armády vstúpili do tábora a oslobodili 7 600 zúbožených väzňov, ktorí hrôzy koncentračného tábora prežili.
Počet ľudí zabitých v Auschwitzi-Birkenau nie je možné presne určiť. Podľa odhadov historikov ide o 1,2 až 1,6 milióna osôb. Väčšinu obetí tvorili ľudia židovského pôvodu.