"Vážne odkazujeme tým silám na Taiwane, ktoré hovoria o samostatnosti: tí, čo sa hrajú s ohňom, sa popália a nezávislosť Taiwanu znamená vojnu,“ citovala spravodajská stránka BBC hovorcu čínskeho ministerstva obrany Wu Čchiena.
Varovanie pre Taiwan a USA
Vládnuci komunistický režim Čínskej ľudovej republiky pokladá Taiwan za svoju súčasť. Demokratická krajina sama seba oficiálne nazýva Čínskou republikou. No takmer určite sa nestane, že by súčasná taiwanská vláda pod vedením prezidentky Tsai Ing-wen vyhlásila nezávislosť, hoci medzi Pekingom a Tchaj-pejom vládne veľké napätie.
"Dá sa povedať, že Čína väčšinou býva smerom k Taiwanu menej priama. Na druhej strane, samotný odkaz pre Tchaj-pej nie je nový. Všetky zúčastnené strany poznajú pozície Pekingu a chápu, čo je v stávke,“ uviedol pre Pravdu Björn Jerdén, odborník na Čínu zo Švédskeho inštitútu pre medzinárodné vzťahy.
Varovanie pre Taiwan prišlo krátko po tom, čo si Čína nacvičila raketový útok na americkú lietadlovú loď. Napísal to s odvolaním sa na spravodajské zdroje USA a ich spojencov denník Financial Times. Vojenská akcia sa konala tri dni po nástupe nového amerického prezidenta Joea Bidena do Bieleho domu. Demokrat je vo funkcii od 20. januára. Cvičenie bolo zamerané na simuláciu útoku na lietadlovú loď Spojených štátov USS Theodore Roosevelt, ktorá sa cez víkend nachádzala v oblasti Juhočínskeho mora. Uskutočnilo sa v juhozápadnom cípe taiwanskej leteckej obrannej zóny.
"Naše kroky sú nevyhnutné, aby sme reagovali na súčasnú bezpečnostnú situáciu v Taiwanskom prielive a aby sme zaistili národnú suverenitu a bezpečnosť,“ vyhlásil Wu Čchien.
"Pravdepodobnosť, že Čína v roku 2021 napadne Taiwan, však vidím iba okolo jedného percenta. Odhad zakladám na tom, ako sa Peking správal v minulosti. A tiež na tom, ako by si to mali vyhodnotiť čínski lídri z hľadiska analýzy pozitív a negatív pre režim,“ myslí si Jerdén.
Na slová z Pekingu o vojne reagovali aj USA. Podľa hovorcu Pentagónu Jacka Kirbyho sú podobné vyjadrenia nešťastné a nie je dôvod, aby situácia týkajúca sa Taiwanu viedla ku konfrontácii.
Čína sa už prerátala
Profesor medzinárodných vzťahov Christopher Hughes z London School of Economics pripomína, že Čína sa nikdy nevzdala možnosti, že by proti Taiwanu použila silu.
"Súčasné vyjadrenia vnímam ako nový dôraz, ktorý režim v Pekingu kladie na psychologické operácie. Čína sa však už o to pokúšala v minulosti a nič jej to neprinieslo. V roku 1996 mobilizovala ozbrojené sily, aby odradila voličov na Taiwane od podpory prezidentského kandidáta Lee Teng-huia, ktorého vnímala ako stúpenca nezávislosti. V roku 2000 zase v televízii vystúpil čínsky premiér Ču Žung-ťi a vyhlásil, že Taiwan neprežije, ak si za hlavu štátu vyberie Čchen Šuej-piena z Demokratickej progresívnej strany. V oboch prípadoch mali vyhlásenia z Pekingu opačný efekt. Lee aj Čchen voľby vyhrali,“ vysvetlil pre Pravdu Hughes.