Mjanmarské déjà vu
Pre slávnu mjamarskú političku je to akési déjà vu. Predchádzajúca vojenská junta Su Ťij držala 15 rokov prevažne v domácom väzení. Na slobodu sa dostala v roku 2010 a politické pomery v Mjanmarsku, ktoré je známe aj ako Barma, sa postupne uvoľňovali. Krajina sa dokonca stala akýmsi vzorom prechodu od absolútnej vojenskej diktatúry k viacstraníckej demokracii a v roku 2012 ju navštívil americký prezident Barack Obama.
Armáda sa však politickej a ekonomickej moci nevzdala. Ozbrojené sily mali zaistené zastúpenie v oboch komorách mjanmarského parlamentu. Zákon, ktoré navrhoval túto výsadu vojakov obmedziť, minulý rok v parlamente neprešiel. Zablokovalo ho armáda.
"Na základe ústavy z roku 2011 majú ozbrojené sily v oboch komorách parlamentu zaistené 25-percentné zastúpenie. V podstate bolo nemožné, aby vláda ústavu zmenila, lebo je na to potrebných 75 percent všetkých parlamentných hlasov,“ vysvetlil pre Pravdu pre Pravdu Jason Abbott, riaditeľ Centra pre ázijskú demokraciu na univerzite v Louisville.
Ozbrojené sily pod vedením Aun Hlaina však aj tak teraz už nenechali nič na náhodu. Rozpustili parlament a tvrdia, že moc preberajú na jeden rok. Potom armáda sľubuje návrat k slobode. "Budú sa konať viacstranícke parlamentné voľby. Potom zodpovednosť za štát odovzdáme víťaznému subjektu, ktorý bude spĺňať demokratické normy a štandardy,“ uviedol vo vyhlásení Aun Hlainov úrad.
NLD a Su Ťij vyzvali svojich stúpencov, aby neakceptovali prevrat. Podľa agentúry Bloomberg nie je celkom jasné, koho armáda zadržala. Odstránila však aj prezidenta Win Myina. V očakávaní puču Su Ťij napísala list, v ktorom označila konanie vojakov za návrat k diktatúre.
Foto: SITA/AP
"Armáda hovorí, že novembrové voľby sprevádzali podvody, ale toto tvrdenie nie je podložené dôkazmi. Vojaci sa však báli, že NLD môže oslabiť ich moc a že ich úloha garantov ústavného zriadenia sa dostáva pod tlak. Očividne si to vyhodnotili tým spôsobom, že zatknutie lídrov NLD je v ich záujme. Z môjho pohľadu je to však prekvapuje strategické smerovanie. Ťažko povedať, či armáda premýšľala pri tomto kroku o všetkých jeho dôsledkoch,“ povedal pre Pravdu expert na Mjanmarsko Nicholas Farrelly z Tasmánskej univerzity.
"Nemyslel som si, že ozbrojené sily zájdu až tak ďaleko, hoci takpovediac už týždne rinčali zbraňami a vyhrážali sa. Som veľmi sklamaný, pre krajinu je takýto vývoj obrovským krokom späť,“ reagoval pre Pravdu aj odborník na Mjanmarsko Anthony Ware z Deakinovej univerzity v Austrálii.
Čo bude ďalej?
Už najbližšie dni ukážu, ako a či na prevrat zareagujú obyvatelia krajiny. Novembrové voľby potvrdili, že Su Ťij a jej NLD si medzi ľuďmi zachovávajú vysokú mieru popularity.
"Milióny voličov budú mať teraz pocit, že ich zbavili práva hlasovať. Môže to mať nepredvídateľné následky. Ozbrojené sily budú čeliť domácemu a zahraničnému tlaku, ale v minulosti už ukázali, že sú veľmi odolné. Uvidíme, ako sa zachovajú etnické armády v pohraničných oblastiach. Mjanmarské ozbrojené sily nie sú jediná skupina v krajine, ktorá má veľa zbraní,“ upozornil Farrelly.
"V novembrových voľbách Su Ťij a jej NLD získali 83 percent parlamentných miest, o ktoré sa hlasovalo. Strana únie solidarity a rozvoja, ktorú podporuje armáda, ich obsadila len 6,9 percenta, čo je ešte horší výsledok, ako dosiahla v roku 2025,“ pripomenul Abbott.
Veľká časť sveta prevrat rýchlo odsúdila, ale medzinárodné spoločenstvo má obmedzené možnosti, aby vytvorilo na vojenských vládcov Mjanmarska tlak. Podľa Wareho by situáciu príliš nezmenili ani sankcie. Napríklad proti Aun Hlainovi už USA zaviedli opatrenia pre jeho podiel na genocíde etnika Rohingov. "Mjanmarská armáda má blízko k Číne. S takým silným spojencom budú mať prípadné sankcie len malý dosah,“ myslí si Ware.
Otázkou je aj to, nakoľko sa svet o Mjanmarsko bude počas globálnej pandémie skutočne zaujímať. Su Ťij prišla takmer o všetok zahraničnopolitický kapitál, lebo kritici jej vyčítali, že sa vôbec nestarala o genocídu Rohingov, dokonca ju spochybňovala.
Ware predpokladá, že po puči sa etnické konflikty v Mjanmarsku ešte výraznejšie rozhoria. "Je pravdepodobné, že armáda agresívne zatlačí na etnické ozbrojené skupiny. Pokúsi sa konflikty vyhrať, aby nemusela vyjednávať o kompromisoch,“ obáva sa odborník.
"Uvidíme, čo bude puč znamenať pre Mjamarsko. Väčšina pozorovateľov takýto scenár nepredpokladala. V krajine sme bili desať rokov svedkami ekonomickej a politickej liberalizácie. Je však možné, že armádu povzbudilo dianie v regióne. V susednom Thajsku vládne armáda od úspešného puču v roku 2014 a Čína potlačila protesty v Hongkongu. Keď k tomu prirátame problémy s celosvetovou pandémiou a domáce politický chaos v USA, je možné, že mjanmarská armáda si to vyhodnotila, že je to vhodný moment na prebratie kontroly,“ skonštatoval Abbott.