Nie je to prvý raz, čo sa stretli, ale predsa je to jedna z najťažších diplomatických skúšok v európskej politike. Matovič v stredu premiérovo zavítal do Elyzejského paláca. Paríž je, samozrejme, s Berlínom hlavným motorom rozhodnutí v Európskej únii. Matovič už s Macronom komunikoval v rámci summitov EÚ, dokonca sa v minulosti pochválil SMS pre francúzsku hlavu štátu.
Napriek zúriacej pandémii a cestovým obmedzeniam sa politici a diplomati snažia stretávať aj osobne, aby priamo rokovali o krízovej situácii a tiež o budúcnosti vzájomných vzťahov. Matovičova delegácia musela mať pri vstupe na územie Francúzska PCR testy nie staršie ako 72 hodín. Po návrate na Slovensko sa na ňu vzťahuje výnimka hlavného hygienika.
Macron vo vystúpení pochválil Matoviča za reformy v oblasti spravodlivosti, súdnictva a za boj s korupciou. "Spoločne podporujeme silnejšiu, ambicióznejšiu Európu,“ tvrdí francúzsky prezident.
Matovič veľmi netradične na nádvorí Elyzejského paláca Macronovi vysvetlil, že ho na cestu do Francúzska ostrihala jeho dcéra Klárika, ktorá si to predtým nacvičila na bábikách. Túto nepolitickú vsuvku zdôvodnil tým, že on nie je typický politik. "Ste priamy charakter,“ reagoval Macron na slovenského premiéra.
Pandémia, vakcíny aj klíma
Lídri hovorili o pandemickej situácii, vývoji vakcín, Fonde obnovy či klimatických zmenách. Riešili európsku zelenú dohodu, tému obrannej spolupráce v únii, ale aj úlohu jadrovej energetiky v EÚ, čo je oblasť, v ktorej majú Francúzsko a Slovensko k sebe blízko.
Stretnutie Matoviča s Macronom môže mať podľa Jacqua Rupnika z Centra pre medzinárodné štúdie Sciences-Po v Paríži vplyv na vzájomné vzťahy.
"Hlavný odkaz z Bratislavy znie, že visegrádska štvorka nie je blok. Slovensko sa dokázalo vymedziť. A myslím, že aj preto sa s ním francúzsky prezident snaží rozšíriť dialóg,“ povedal pre Pravdu Rupnik. "Minimálne v mediálnej rovine sa vo Francúzsku diskutuje o úrovni demokracie v strednej Európe. Nedávno to súviselo s vetom Maďarska a Poľska, ktoré odmietali podporiť rozpočet únie a Plán obnovy, lebo nechceli, aby čerpanie peňazí bolo podmienené dodržiavaním pravidiel právneho štátu. Slovensko ani Česko sa k tomu nepridali,“ vysvetlil Rupnik.
Expert na strednú Európu si myslí, že Matovič môže vo vzťahoch s Parížom stavať na úspešnej návšteve slovenskej prezidentky Zuzany Čaputovej z júla 2019. "Oslnila ako osobnosť a ukázalo sa, že politicky môže mať k Macronovi blízko v niektorých otázkach. Či už ide o liberálne postoje a najmä veľký dôraz na fungovanie EÚ. Mnohí si všimli, že zo strednej Európy zaznel proeurópsky hlas, čo je zriedkavé,“ pripomenul Rupnik.
Odborník na európsku politiku Vladimír Bartovic tvrdí, že Slovensko by mohlo zohrať pre Francúzsko úlohu kontaktu v strednej Európe. "Paríž nebude mať strategický dialóg so všetkými členskými krajinami. Ale vieme mu vzťahy takpovediac osladiť. Napríklad stretnutím v slavkovskom formáte s Českom a Rakúskom. Francúzsko môže mať aj záujem prostredníctvom Slovenska ovplyvniť postoje visegrádskej štvorky a tlačiť na obrusovanie hrán. Pre Paríž to môže byť atraktívne,“ predpokladá Bartovic, ktorý šéfuje pražskému inštitútu EUROPEUM.
No expert na druhej strane pripomína, že francúzsko-slovenské vzťahy sprevádza nevyužitý potenciál. "Paríž s Berlínom určujú agendu EÚ. Slovensko sa viac sústredí na Nemecko a susedov. Máme však témy, ktoré nás spájajú. Podpora jadrovej energetiky, eurozóna či sociálny pilier Európy. Francúzsko bude v prvom polroku predsedať Rade EÚ. Po ňom nasleduje Česko. Tu vidím prepojenie, ako by Slovensko mohli ovplyvniť tieto predsedníctva,“ povedal Bartovic.
Spomienka na Štefánika
Ešte pred stretnutím s Macronom v Paríži zamieril Matovič do neďalekého mestečka Meudon. To je neoddeliteľne späté so Slovenskom. V miestnom slávnom observatóriu pôsobil Milan Rastislav Štefánik. Odtiaľ podnikol viacero svojich výprav, aj na Mont Blanc, kde robil viaceré meteorologické a astronomické pozorovania. Štefánik tu má expozíciu a sochu, ku ktorej Matovič položil veniec.
Štefánik začal v Meudone pracovať v roku 1905. Podľa Michala Kšiňana z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied to bolo veľmi dôležité z dvoch dôvodov. "Bolo to pre Štefánika prvé vedecké miesto, ktoré vo Francúzsku dostal. Nebolo platené, dá sa povedať, že tam pôsobil ako kvázi stážista. A po druhé ho tam začal podporovať riaditeľ observatória Pierre Jules César Janssen. Aj po jeho smrti v roku 1907 Štefánikovi pomáhala jeho rodina. Štefánikovi sa tak pootvorili dvere do francúzskej spoločnosti a nielen vedeckej,“ povedal pre Pravdu Kšiňan, ktorý skúma život Štefánika.
Foto: SITA, ÚV SR
Slávny Slovák síce na jeseň 1904 zamieril do Francúzska bez peňazí a kontaktov, ale mal iné tromfy. Vedomosti, vedecké nadšenie a vedel si ľudí získať. "Bol dobrým a šarmantným rozprávačom, ktorý vedel zaujať publikum. Bol nadšený a presadil sa svojou vedeckou prácou, ktorú považoval za príspevok k vývoju ľudstva,“ pripomenul Kšiňan.
Štefánik však nepatrí len do histórie. "Francúzsko a Slovensko sú si geograficky vzdialenejšie, ale máme v histórii body, ktoré nás spájajú. Máme teda spoločné záujmy, ktoré sme rozvíjali a môžeme rozvíjať,“ povedal Kšiňan.
Na záver návštevy Francúzska sa Matovič stretol s generálnym riaditeľom organizácie Reportéri bez hraníc Christophom Deloirom, s ktorým hovoril o postavení Slovenska vo Svetovom rebríčku slobody tlače.